Tím Chicago Blackhawks si pravdepodobne do svojho systému privedie ďalšiu zaujímavú nádej do obrany v podobe Wyatta Kalynuka. Mark Lazerus z The Athletic tvrdí, že s ním tím z „veterného mesta“ podpíše vstupný kontrakt.

Dvadsaťtriročný rodák z kanadskej Manitoby sa minulý mesiac stal neobmedzeným voľným hráčom po tom, čo sa nedohodol na nováčikovskej zmluve s Philadelphiou, ktorá ho draftovala v roku 2017 z celkového 196. miesta.

„Kalynuk sa rozhodol vzdať sa posledného roku na Wisconsinskej univerzite a Flyers sa s ním nedokázali dohodnúť na zmluve, čím sa z neho stal voľný hráč. V tomto bode si Wyatt myslí, že pre neho bude lepšie, ak sa stane profíkom, a ja to podporujem,“ povedal tréner Wisconsinu Tony Granato pre Wisconsin State Journal.

Kalynuk bol v uplynulom ročníku kapitánom svojho tímu. V 36 zápasoch si vytvoril svoje osobné maximum s 28 bodmi (7+21). Počas celej vysokoškolskej kariéry nazbieral 19 gólov a 78 bodov v 110 stretnutiach.

S tlakom zvyšujúcim sa na tímy, ako sú Washington Redskins z NFL či Cleveland Indians z MLB, sa vynára otázka, či by k zmene svojho mena a/alebo loga nemohli byť nakoniec stimulovaní aj v tíme Chicago Blackhawks.

Scott Powers z The Athletic tvrdí, že niektorí pôvodní Američania vnímajú logo rasisticky, no sú aj takí, ktorí ho vidia ako príležitosť na vzdelávanie.

„Jedna vec, ktorú je dôležité držať na pamäti, je, že neexistuje žiadna taká vec, ako indiánsky uhol pohľadu,“ poznamenal profesor histórie amerických indiánov na Chicagskej univerzite v Loyole, Theodore Karamanski.

„Každý pôvodný Američan má svoje vlastné tradície, svoju vlastnú históriu a vníma svet odlišne. Vnímanie a viera pôvodných Američanov sa časom menia.“

Táto problematika by mohla získať viac pozornosti v najbližšej budúcnosti, keďže Redskins pod tlakom spoločnosti súhlasili s tým, že sa pozrú na svoj názov a potenciálne ho aj zmenia.

V prípade Blackhawks sa už v minulosti spomínalo, že sa nedostávali pod taký drobnohľad, pretože ľadový hokej nemá v krajine až taký kultúrny vplyv, ako americký futbal či baseball. Zástancovia ponechanie mena tvrdia, že na rozdiel od Redskins neznie negatívne ani povýšenecky.

DOPLNENÉ 08.07.2020 o 06:49: Tím Chicago Blackhawks v utorok v rámci reakcie na tieto úvahy oznámil, že bude aj naďalej využívať svoje meno a logo, pretože si tým ctia lídra z radov pôvodných Američanov, ktorý bol inšpiráciou pre mnohé generácie.

„Meno a logo tímu Chicago Blackhawks symbolizujú dôležitú a historickú osobnosť, Čierneho Jastraba z illinoiského národa Sac & Fox, ktorého vodcovstvo a život inšpirovali generácie pôvodných Američanov, veteránov a verejnosť,“ vyhlásil tím.

„Oslavujeme pamiatku Čierneho Jastraba tým, že neustále ponúkame príklady kultúry pôvodných Američanov, ich tradícií a prínosu, a poskytujeme platformu na úprimný dialóg s miestnymi a národnými kmeňmi pôvodných Američanov. Ako popularita tímu za poslednú dekádu narástla, tak narástla aj táto platforma a naša práca s týmito dôležitými organizáciami.“

„Uvedomujeme si, že je len malá hranica medzi úctou a neúctou, a chválime ostatné tímy za ich ochotu zapojiť sa do tejto konverzácie. V budúcnosti sme odhodlaní posunúť latku ešte vyššie, aby sme rozšírili povedomie o Čiernom Jastrabovi a dôležitých prínosoch všetkých pôvodných Američanov.“

Skúsený obranca tímu Chicago Blackhawks, Brent Seabrook, nie je pripravený vzdať sa hrania v tejto sezóne. Informuje o tom Scott Powers z The Athletic.

Trojnásobný držiteľ Stanleyho pohára, ktorý v ročníku stihol odohrať 32 duelov so ziskom štyroch bodov, podstúpil tri rôzne operácie od decembra, keď sme ho videli v akcii naposledy. Ak sa v lete sezóna obnoví, pokúsi sa o návrat do akcie.

Seabrook má za sebou decembrovú operáciu pravého ramena, januárovú operáciu ľavého bedrového kĺbu a februárovú operáciu pravého bedrového kĺbu. V sezóne 2019/20 už hrať nemal – pri bežných podmienkach.

Tridsaťpäťročný veterán ešte nedostal od doktorov povolenie chodiť do kontaktov, ale už korčuľuje a podľa Powersa je na dobrej ceste k tomu, aby sa mohol pripojiť k tréningovému kempu Blackhawks. Ten by mal odštartovať 13. júla.

Obranca tímu Chicago Blackhawks, Calvin de Haan, sa pripojil k svojim spoluhráčom na tréningoch v rámci druhej fázy plánu návratu NHL. Stalo sa tak šesť mesiacov po tom, čo podstúpil operáciu ramena.

Dvadsaťdeväťročný Kanaďan vynechal prvé dva zápasy sezóny pre operáciu ramena, ktorú podstúpil v máji. Rovnaké ramenu mu operovali aj 27. decembra a čakalo sa, že si v tomto ročníku už nezahrá. Odklad jeho dokončenia však dal tímu nádej.

Generálny manažér Chicaga Stan Bowman ešte v júni povedal, že by De Haan mal stihnúť tréningový kemp, ktorého začiatok sa odhaduje na 10. júl.

De Haan strelil jeden gól a pridal päť asistencií v 29 zápasoch, ktoré v tejto sezóne zvládol odohrať. V priemere hrával necelých 20 minút na zápas. Do Chicaga prišiel 24. júna prostredníctvom výmeny z Caroliny.

Tomáš Kopecký bol pritom, keď Marián Hossa zlomil svoju kliatbu. Slovenskí útočníci v roku 2010 pomohli Chicagu k zisku prvého Stanleyho pohára od roku 1961. Získal by ho klub aj bez čerstvého člena Siene slávy?

„Ťažká otázka. Neviem, či by mali Blackhawks bez neho tri Stanleyho poháre, ale o jednom som presvedčený – na všetkých má obrovskú zásluhu. A dovolím si tiež povedať, že mladé chicagske hviezdičky popri ňom hokejovo vyrástli. Stali sa z nich lepší hráči. Aj z Kana, aj z Toewsa!“ povedal Kopecký pre denník Pravda.

Kopecký strávil v Chicagu ešte jednu sezónu a potom odišiel na Floridu. Hossovi sa medzitým v roku 2013 podarilo vyrovnať jeho zápis s druhým Stanleyho pohárom a o dva roky neskôr sa stal slovenským rekordérom s tretím titulom.

Spočiatku to však pre Hossu nevyzeralo ideálne. V roku 2008 si zahral vo finále za Pittsburgh proti Detroitu, ktorý nakoniec získal Stanleyho pohár. O rok neskôr oň bojoval s Detroitom proti Pittsburghu, no opäť vyhral druhý tím. Vtedy sa začalo hovoriť o kliatbe a asi len málokto čakal, že o rok bude vo finále opäť.

„Predstavte si, pod akým psychickým tlakom bol. Dvakrát prehral vo finále a ľudia o ňom začali vravieť, že je prekliaty a nikdy nič nevyhrá. Neskutočne ho to hnalo vpred. Celé Chicago to videlo, kabína tým jeho úžasným prístupom nasiakla. Bolo to niečo – v dobrom slova zmysle – ako rakovina. Nalepilo sa to na nás a chceli sme podstúpiť to, čo on. Robili sme všetko pre úspech,“ skonštatoval Kopecký, ktorého neprekvapilo, že Hossu uviedli do Siene slávy.

„Išlo len o to, či ho vezmú hneď alebo neskôr. Keď som videl, kto bol nominovaný, tak som si vravel – pri všetkej úcte k ostatným legendám – kto, ak nie Marián?“