Patrick Kane bol na počiatku peknej akcie, keď v závere tretej tretiny posielal puk spoza brány Ryanovi Carpenterovi. Ten ho poslal Brandonovi Saadovi, vďaka ktorého gólu si Chicago zvýšilo vedenie proti Winnipegu na 4:1 a hráč číslo 88 dosiahol veľký medzník.

Kane sa stal prvou hviezdou zápasu, ktorý Blackhawks nakoniec vyhrali 5:2, pretože jeho sekundárna asistencia bola zároveň jeho jubilejným 1000. bodom v kariére. V NHL ho dosiahol ako 90. hráč v histórii.

„Bol to špeciálny moment. Aký to bol moment! Každý išiel na ľad, aby ho so mnou zdieľal. Vidieť tam bolo veľa tvárí, ktoré boli veľkou súčasťou získania takého množstva bodov. Tímu sa tiež teraz darí, deje sa veľa dobrých vecí. Hráme dobre. Je pekné dosiahnuť to pri víťazstve,“ povedal Kane, ktorému išiel puk na pamiatku zobrať autor gólu.

„Bolo mi ho aj trochu ľúto, lebo všetci chlapci prišli na ľad ku mne a on bol tam niekde v rohu napriek tomu, že to bol práve on, kto skóroval.“

Saadovi to však nevadilo.

„Čo môžem povedať? Je to špeciálny hráč. Bolo zábavné hrať s ním počas rokov a vidieť jeho úspechy. Bolo super, ako celý tím prišiel na ľad a zavalil ho. Bol to skvelý večer. Hráte dobre a keď zažijete ešte aj takéto veci, tak vám to pridá na nadšení“ poznamenal.

Kane sa stal 10. Američanom, ktorý v NHL dosiahol na métu 1000 bodov. Len ako šiesty Američan ju však dosiahol skôr, ako v kariére odohral tisíci zápas. Dosiahol ju aj ako najmladší americký hráč. S vekom 31 rokov a 61 dní prekonal rekord Jeremyho Roenicka (32 rokov, 13 dní).

Rodák z Buffala odohral v 13 sezónach v drese Chicaga 953 zápasov, v ktorých strelil 380 gólov a pridal 620 asistencií.

Panel odborníkov oficiálnej ligovej stránky rozhodol aj o tom, ktorý tím bol v minulej dekáde najlepší, a voľbu sme spoznali v piatok. Rozhodovanie pravdepodobne nebolo náročné a tým tímom sa stalo Chicago.

Blackhawks začali dekádu ziskom Stanleyho poháru, ktorým v roku 2010 ukončili 49 rokov trvajúce čakanie na majstrovský titul. To bol však len začiatok. Ďalšie Stanleyho poháre klub zaknihoval aj v rokoch 2013 a 2015. S troma titulmi sa mu nikto nemohol rovnať.

Okrem toho získal aj divízne tituly v rokoch 2010, 2013 a 2016. V roku 2013 získal aj Prezidentovu trofej, keď získal najviac bodov v základnej časti. Ten ročník začal s bilanciou 21-0-3 pred svojou prvou prehrou v normálnom hracom čase.

Blackhawks tiež odohrali päť zápasov pod holým nebom, vrátane troch Winter Classic v rokoch 2015, 2017 a 2019.

Kľúčovú úlohu pri veľkých úspechoch zohral aj slovenský útočník Marián Hossa, ktorý v tíme pôsobil od sezóny 2009/10 až do konca ročníka 2016/17, po ktorom sa s hráčskou kariérou rozlúčil.

„Mal som šancu vidieť Mariána Hossu v Európe a spomínali sme si na časy, keď sa rozhodol prísť do Chicaga. Mal za sebou dva roky po sebe, keď bol blízko k zisku Stanleyho pohára a s inými organizáciami. Sem prišiel s nádejou, že by tu nepriazeň mohol prelomiť,“ povedal generálny manažér Chicaga Stan Bowman.

„A teraz sme tu, o desať rokov neskôr, s troma titulmi. V tom čase sme obaja spomínali na všetky tie roky, keď sme boli schopní zažiť tie skvelé jazdy. Bola to skvelé éra pre náš tím. Je zábavné, keď vyhrávate. Neskôr oceňujete fakt, aké ťažké bolo vyštverať sa na tú horu a urobiť to viackrát.“

V tejto časti nášho seriálu o najväčších hokejistoch NHL všetkých čias sa zameriame na brankára, ktorého život netrval dlho. Na brankára, ktorý sa však nezmazateľne zapísal do dejín, hoci jeho meno nepatrí v súčasnosti medzi tie najznámejšie. Reč bude o Charliem Gardinerovi.

Zo Škótska do Kanady a k hokeju

Gardiner pochádzal zo Škótska. Narodil sa v Edinburghu ako štvrté z piatich detí Johna a Janet Gardinerových. Rodina emigrovala do kanadského Winnipegu v roku 1911, keď mal malý „Chuck“ sedem rokov.

Keďže hokej bol v meste veľmi populárny aj medzi deťmi, tak sa k nemu dostal aj on. Veľmi rýchlo ho chytil a svojou vášňou k nemu sa vyrovnal aj rodeným Kanaďanom. Korčuľovať sa učil až ako osemročný, a keďže v tomto smere za všetkými zaostával, musel sa zmieriť s pozíciou brankára, hoci s tým spočiatku nebol veľmi zmierený.

Na jazerách v Manitobe sa Gardiner poriadne vyjašil a tým si aj rozvinul svoj akrobatický štýl chytania, ktorý bol v tej ére veľmi netypický. Ako trinásťročný sa prvýkrát pripojil k organizovanému tímu vo Winnipegskej mestskej lige. V prvom zápase vychytal nulu, v ďalšom prehral a z tímu ho vyradili. Následne jeho kroky viedli k juniorskému tímu neďalekého Selkirku.

Medzi rokmi 1921 a 1924 už hrával juniorský hokej za Winnipeg Tigers v MJHL. Potom dostal šancu opäť v Selkirku, ale tentokrát za mužský tím Fishermen. V 18 zápasoch inkasoval v priemere len 1,83 gólu na zápas a dvakrát zatiahol roletu úplne. S tímom sa dostal až do finále, v ktorom neuspel, čo niesol veľmi ťažko.

Svojimi výkonmi však Gardiner zaujal skautov profesionálneho tímu Winnipeg Maroons z CHL, ktorý mu ponúkol profesionálnu zmluvu. Keďže mal rád aj baseball a musel by sa ho vzdať, rozhodnutie nerobil ľahko. Nakoniec však predsa len uprednostnil hokej.

Netrvalo dlho a v profesionálnom hokeji zažil veľký skok. Za Winnipeg odohral dve sezóny, v ktorých mal priemery 2,14 a 2,16 inkasovaného gólu na zápas. V 12 zo 74 dueloch vychytal nulu. Zaujal tým aj tím Chicago Black Hawks z NHL.

Čierny jastrab, ktorý sa zapísal do dejín

Gardiner sa k Chicagu pripojil v sezóne 1927/28 a odchytal 40 zo 44 zápasov tímu. Mal priemer 2,83 inkasovaného gólu na zápas a hoci vyhral alebo remizoval len v ôsmich dueloch, v ďalšom ročníku absolvoval všetkých 44 stretnutí. Chicagu sa nedarilo ofenzívne a napokon skončilo s bilanciou 7-29-8. Jeho brankár však inkasoval len 1,85 gólu na zápas.

Gardiner ťažko znášal, keď ho vybučali vlastní fanúšikovia a rozmýšľal, že kariéru ukončí. Duke Keats ho však prehovoril a on odchytal za Black Hawks ďalších päť sezón ako brankárska jednotka.

Po povolení prihrávok v útočnom pásme sa zvýšil počet gólov v NHL, ale Gardiner sa zaradil medzi brankárov, ktorých štatistiky sa zhoršili relatívne málo. Chicago sa v sezóne 1929/30 zlepšilo a skončilo druhé v Americkej divízii. V play-off v dvojzápasovej sérii nestačilo na Montreal Canadiens.

O rok neskôr si tím opäť vybojoval druhé miesto vo svojej divízii, pričom Gardiner mal na tom veľkú zásluhu – v priemere inkasoval len 1,73 gólu na zápas a vychytal až 12 čistých kont. Bohatí Americans z New Yorku ponúkli Chicagu dokonca dvojnásobok jeho platu, aby ho získali. Majiteľ Chicaga Frederic McLeughlin však ponuku odmietol. Jeho tím sa aj vďaka tomuto rozhodnutiu prepracoval až do finále Stanleyho pohára, v ktorom ho však opäť zdolali Canadiens

Gardiner, ktorý mal vo vyraďovacích bojoch bilanciu 5-3-2 s priemerom 1,32 inkasovaného gólu na zápas, sa po tejto sezóne dostal do prvého all-star tímu celej NHL. Opätovne sa do neho dostal aj o rok neskôr, pričom ako prvý brankár s lapačkou v pravej ruke vyhral aj Vezinovu trofej. V play-off sa však úspech nedostavil.

V sezóne 1932/33 sa Black Hawks do play-off ani nedostali. Gardiner však nechytal zle a dostal sa do druhého all-star tímu sezóny. Po nej si ho spoluhráči zvolili za kapitána.

V ďalšej sezóne pomohol tímu k lepšej bilancii, vyhral 20 zápasov, vychytal 10 čistých kont a v priemere inkasoval 1,63 gólu na zápas. Po tretíkrát sa dostal do prvého all-star tímu sezóny a po druhýkrát získal Vezinovu trofej.

V play-off dokázalo Chicago niečo, čo sa mu v histórii ešte nepodarilo – získalo Stanleyho pohár. Gardiner sa tak stal prvým a posledným brankárom kapitánom, ktorý doviedol svoj tím k titulu v NHL.

Skorá smrť

Bol to vrchol i bodka jeho kariéry. Žiaľ, jeho kariéru neukončil športový dôchodok, ale smrť. Už počas sezóny 1932/33 mal infekciu mandlí, ktorú spočiatku tajil. V decembri 1932 sa však prvýkrát o nej dozvedela aj verejnosť, keď počas zápasu proti Torontu skolaboval a musel byť prevezený do nemocnice.

V januári 1934 cítil veľkú bolesť v hrdle, keď spolu s tímom cestovali vlakom naspäť do Chicaga. Na druhý deň ráno mal problémy so zrakom. Zdravotné problémy ho sužovali aj počas play-off, v ktorom nastupoval aj napriek bolesti, horúčke a vyčerpaniu.

Po sezóne potom jedného dňa išiel na lekciu spevu a v tom skolaboval. Upadol do kómy, z ktorej sa už nikdy neprebral. Zomrel 13. júna 1934 vo veku 29 rokov. Infekcia mu napokon spôsobila až krvácanie do mozgu.

Keď v roku 1945 otvorila svoje brány Hokejová sieň slávy, Gardiner patril medzi prvých deväť osobností, ktoré boli do nej uvedené. V roku 1998 bol označený magazínom The Hockey News za 76. najlepšieho hráča histórie.

Gardiner odchytal v NHL dokopy 316 zápasov, z ktorých vyhral 122. V priemere inkasoval 2,02 gólu na zápas a vychytal až 42 čistých kont. V play-off odchytal ďalších 21 duelov s priemerom 1,43 inkasovaného gólu na zápas a piatimi vychytanými nulami.

Generálny manažér tímu Chicago Blackhawks, Stan Bowman, povedal tento týždeň novinárom, že si nie je istý smerovaním, ktorým sa vyberie pred prestupovou uzávierkou, ktorá tento rok nastane 24. februára.

Zhruba šesť týždňov pred ukončením prestupového obdobia sa množstvo tímov pozerá na mužstvo Chicaga, ktoré by im mohlo poskytnúť hneď niekoľkých hráčov. Hovorí sa napríklad o Brandonovi Saadovi, Zackovi Smithovi, Ollim Määttäm, Erikovi Gustaffsonovi či Coreym Crawfordovi, ktorí by za správnu protihodnotu mohli byť k dispozícii.

„Momentálne nepracujeme na žiadnych výmenách. Súčasťou tohto obdobia v roku sú konverzácie s inými manažérmi, aby sme videli, na čom sú,“ povedal Bowman pre Chicago Sun-Times.

„Myslím si, že každý sa snaží zhodnotiť svoje tímy. Je to stred sezóny. Objavili sa niektoré trendy a niektoré tímy sa v určitých oblastiach trápia. My sme mali niekoľko zranení, cez ktoré sme boli schopní prejsť.“

Määttä, Saad a Gustaffson nemajú ochranu pred výmenami, ale Crawford môže vymenovať 10 tímov, do ktorých by akceptoval výmenu, a Smith môže zase vymenovať 10 tímov, do ktorých by vymenený byť nechcel.

Blackhawks majú aj dostatok miesta pod platovým stropom, aby boli pri výmenách kreatívni a získali hráčov s končiacimi zmluvami s vyššími „cap-hitmi“, aby vypomohli iným tímom a na oplátku získali vyššie draftové voľby alebo nádejných mladíkov.

„Posúdime to za behu. Nemyslím si, že môžete mať k tomu len jeden prístup. Súčasťou mojej práce je, aby som sa poobhliadal po všetkých možných možnostiach, ktoré sú k dispozícii,“ poznamenal Bowman.

„Ak bude dávať zmysel pridať nejakého hráča, tak sa na to pozrieme. Ale tiež sa pozeráme na naše mužstvo na ľade. Bolo pekné vidieť niektorých mladých hráčov, ako sem prišli z Rockfordu a usadili sa tu.“

Robin Lehner povedal, že je otvorený myšlienke predĺžiť spoluprácu s tímom Chicago Blackhawks. Švédsky brankár však nebude robiť žiadnu zľavu, aby vo „Veternom meste“ zostal.

Lehner podpísal v lete s Blackhawks len jednoročný kontrakt za 5 miliónov amerických dolárov, a tak sa môže stať 1. júla neobmedzeným voľným hráčom.

„Uvidíme, čo sa stane, ale zľavy som robil celý môj život,“ povedal Lehner. „Nie som človek, ktorý chce by preplatený. Chcem však získať nejaký rešpekt, ktorý si podľa mňa zaslúžim. Uvidíme, či sa to stane alebo nie. Uvidíme, čo sa stane.“

Lehner mal v minulej sezóne bilanciu 25-13-5 s 93,0% úspešnosťou zákrokov, získal Mastertonovu trofej a bol finalistom Vezinovej trofeje. Islanders mu dali šancu na nový začiatok po tom, čo bojoval s alkoholizmom, drogami a depresiami.

Dvadsaťosemročný Švéd chcel zostať na Long Islande a od tímu dostal pri rokovaniach ultimátum. Keď si svoje rozhodnutie premyslel a kontaktoval Islanders, tí mu už len oznámili, že idú ďalej bez neho a následne podpísali zmluvu so Semionom Varlamovom.

V tejto sezóne sa mu v Chicago darí celkom dobre. Pri bilancii 12-7-4 kryl 92,2 % striel a inkasoval v priemere 2,92 gólu na zápas.

„Uvidíme, čo sa stane, ale nechám to na agentovi a generálnom manažérovi. Toto leto bude odlišné ako to minulé. Ja osobne budem mať na svojej novej ceste životom za sebou ďalší rok. Trh bude vcelku otvorený, veľa tímov potrebuje brankárov a tých až tak veľa dostupných nebude,“ skonštatoval Lehner.

Generálny manažér Stan Bowman nechcel komentovať, či už začal s agentom Lehnera rokovať o novej zmluve, ale vyjadril spokojnosť s tým, aké výkony gólman v tejto sezóne predvádza.

„Jeho čítanie hry je neporovnateľné. Keď to dáte dokopy s tým, koľko miesta v bráne pokrýva, jeho reakčný čas, tak robí skvelé zákroky. Dokonca, aj keď nehráme najlepšie, dokáže nás udržať v hre dostatočne dlho, aby sme sa rozbehli. Myslím si, že v to dúfate, že váš brankár dokáže. Je excelentný,“ poznamenal Bowman.