Po úspešnej sezóne 2025/26 čakajú tím Montreal Canadiens dôležité rozhodnutia. Michael DeRosa z The Hockey News sa pozrel na hráčov, ktorí by podľa neho nemuseli byť súčasťou mužstva v budúcom ročníku.

Najväčšiu pozornosť púta meno Patrika Laineho. Fínsky útočník sa počas leta môže stať neobmedzeným voľným hráčom a podľa DeRosu je pravdepodobné, že Montreal sa rozhodne nepokračovať v spolupráci.

Laine odohral pre zdravotné problémy iba päť zápasov a po výraznom progresu mladých hráčov by už podľa autora nezapadal ani do elitnej šestky, ani do spodných útokov Canadiens.

Otáznik visí aj nad budúcnosťou brankára Samuela Montembeaulta. DeRosa pripomína, že v hierarchii organizácie pred neho dostali Jakub Dobeš aj Jacob Fowler. Montreal by navyše mohol výmenou skúseného brankára získať väčšiu finančnú flexibilitu.

Ďalším menom na zozname je Joe Veleno. Dvadsaťšesťročný center sa po príchode do Montrealu výraznejšie nepresadil. V 61 zápasoch strelil iba dva góly a pridal tri asistencie. Canadiens mu síce môžu ponúknuť lacný jednoročný kontrakt ako hráčovi do spodných útokov, no zároveň nie je vylúčené, že sa poobzerajú po kvalitnejšej alternatíve.

DeRosovu štvoricu uzatvára Sammy Blais. Dvadsaťdeväťročný útočník strávil väčšinu sezóny v AHL v drese Laval Rocket po tom, ako si ho Montreal stiahol z waiver listiny tímu Toronto Maple Leafs. V NHL odohral za Canadiens 13 zápasov, v ktorých zaznamenal dva góly, päť bodov a rozdal 50 hitov.

Aj keď svoje úlohy plnil spoľahlivo, DeRosa upozorňuje, že Blais by mohol uprednostniť podpis zmluvy v organizácii, ktorá mu ponúkne stabilnejšie miesto v NHL.

Zaujímavý pohľad priniesol aj Stu Cowan z Montreal Gazette. Ten pri analýze možných letných krokov Canadiens uviedol, že v budúcej sezóne neočakáva návrat Laineho, Montembeaulta ani skúseného útočníka Brendana Gallaghera.

Gallagher aj Montembeault majú pritom platné zmluvy ešte na jednu sezónu, čo znamená, že ich prípadný odchod by musel prísť prostredníctvom výmeny alebo iného personálneho riešenia.

Montreal má pred sebou dôležité leto a po úspešnom play-off sa očakáva, že vedenie bude hľadať spôsoby, ako posunúť káder na ešte vyššiu úroveň.

Pre tím Montreal Canadiens prišla ďalšia významná odmena za výbornú sezónu 2025/26. Kapitán Nick Suzuki získal Selkeho trofej pre najlepšie brániaceho útočníka NHL, zatiaľ čo jeho spoluhráč Cole Caufield si odniesol Lady Byng Trophy udeľovanú za športové správanie a džentlmenský prístup na ľade.

Suzuki sa stal víťazom Selkeho trofeje po životnej sezóne, počas ktorej nazbieral 101 bodov v 82 zápasoch základnej časti. Dvadsaťšesťročný center zároveň dosiahol 37 plusových bodov, čo bolo desiate najlepšie číslo v celej NHL.

Výborne si počínal aj v pokročilých štatistikách. Jeho podiel očakávaných gólov na ľade dosiahol 52,67 percenta, čo potvrdzuje jeho významný prínos na oboch stranách klziska.

Medzi finalistami na trofej boli aj Anthony Cirelli z tímu Tampa Bay Lightning a Brock Nelson z tímu Colorado Avalanche.

Radosť v Montreale znásobil Caufield, ktorý zažil najlepšiu streleckú sezónu kariéry, keď nastrieľal 51 gólov. Pozoruhodné je, že počas celej základnej časti inkasoval iba sedem menších trestov.

Vo finálovej trojici kandidátov na Lady Byng Trophy sa nachádzali aj kapitán tímu Los Angeles Kings Anže Kopitar a obranca tímu Ottawa Senators Jake Sanderson.

Slovenský útočník Juraj Slafkovský bol počas tohtoročného play-off jedným z najdiskutovanejších hráčov tímu Montreal Canadiens. Kým jeho bodová produkcia bola veľmi dobrá, časť fanúšikov aj zámorských analytikov očakávala lepšie výkony. Nové dáta však vykresľuje výrazne priaznivejší obraz.


Pred druhým zápasom finále Stanleyho pohára zverejnil analytický profil Benchrates rebríček hráčov s najvyššou hodnotou očakávaných gólov (xG) v play-off.

Na čele sa nachádzal útočník tímu Minnesota Wild Matt Boldy s hodnotou 8,724. Hneď za ním figuroval Slafkovský s hodnotou 7,815! Pre hráča, ktorý bol počas play-off aj terčom kritiky, ide o veľmi zaujímavý údaj.

Pri hodnotení výkonov často dochádza k miešaniu dvoch rozdielnych vecí – výsledku a procesu. Práve ukazovateľ xG patrí medzi najpoužívanejšie nástroje modernej hokejovej analytiky na hodnotenie toho, ako kvalitné šance si hráč alebo tím dokáže vytvoriť.

Každá strela dostane na základe historických dát určitú pravdepodobnosť, že skončí v bránke. Model pri tom zohľadňuje viacero faktorov – vzdialenosť od bránky, uhol strely, typ zakončenia, situáciu na ľade či to, či išlo o dorážku.

Inými slovami, Slovák sa pravidelne pohyboval v nebezpečných priestoroch pred bránkou a vytváral si nadpriemerne kvalitné šance. Samotná hodnota xG samozrejme automaticky neznamená, že hráč odohral perfektné play-off. Nevypovedá napríklad o kvalite obranných činností, práci bez puku či efektivite zakončenia.

A práve v tomto smere patril Slafkovský medzi najlepších hráčov celej NHL. Za slovenským krídelníkom zostali mená ako Mitch Marner, Logan Stankoven, Nikolaj Ehlers, Tage Thompson, Nathan MacKinnon, Andrej Svečnikov, Cole Caufield či Seth Jarvis.

Poradie najlepších hráčov play-off podľa očakávaných gólov (xG) vyzeralo nasledovne:

1. Matt Boldy (Minnesota Wild) – 8,724
2. Juraj Slafkovský (Montreal Canadiens) – 7,815
3. Mitch Marner (Vegas Golden Knights) – 7,683
4. Logan Stankoven (Carolina Hurricanes) – 6,768
5. Nikolaj Ehlers (Carolina Hurricanes) – 6,712
6. Tage Thompson (Buffalo Sabres) – 6,707
7. Nathan MacKinnon (Colorado Avalanche) – 6,396
8. Andrej Svečnikov (Carolina Hurricanes) – 6,280
9. Cole Caufield (Montreal Canadiens) – 6,204
10. Seth Jarvis (Carolina Hurricanes) – 6,180

Tím Montreal Canadiens bol podľa nových informácií len krok od jednej z najväčších výmen posledných rokov.


David Pagnotta z portálu The Fourth Period informoval, že Canadiens sa pred marcovou prestupovou uzávierkou dohodli s tímom Toronto Maple Leafs na výmene útočníka Matthewa Kniesa, no obchod napokon nestihol byť oficiálne zaregistrovaný pred vypršaním termínu.

Už počas prestupovej uzávierky sa objavili správy, že Montreal mal uzavretú významnú výmenu s nemenovaným tímom. Druhá strana však podľa vtedajších informácií nestihla podať potrebnú dokumentáciu pred uzávierkou o 15:00 východoamerického času.

Až teraz vyšlo najavo, že druhým klubom bolo Toronto.

Pagnotta zároveň prezradil aj detaily ponuky, ktorú Canadiens predložili. Montreal bol pripravený poslať do Toronta Alexandra Žarovského, ktorý nedávno získal ocenenie pre najlepšieho nováčika KHL, ďalšiu elitnú nádej a dve draftové voľby v prvom kole.

Podľa dostupných informácií nebol spomínaným prospektom ani Michael Hage, ani David Reinbacher.

Ak by sa výmena podarila dokončiť, išlo by o jeden z najdiskutovanejších obchodov v celej NHL.

Hoci sa meno Kniesa objavovalo v špekuláciách pred prestupovou uzávierkou, mnohých prekvapuje už samotný fakt, že Maple Leafs boli ochotní rokovať o odchode jedného zo svojich najperspektívnejších hráčov.

Dvadsaťtriročný americký útočník patrí medzi dôležité súčasti budúcnosti Toronta. Má podpísanú dlhodobú zmluvu a za sebou dve produktívne sezóny v NHL. Z pohľadu Montrealu by jeho príchod mohol výrazne zmeniť podobu mužstva.

Canadiens síce disponujú jedným z najnebezpečnejších prvých útokov v celej lige, no počas finále Východnej konferencie sa naplno ukázal problém s nedostatočnou ofenzívou. Ak by sa Knies stal súčasťou Canadiens, Montreal mohol získať presne typ silového krídelníka, ktorý mu v boji o Stanleyho pohár chýbal.

Po vyradení tímu Montreal Canadiens vo finále Východnej konferencie sa opäť rozprúdili diskusie o zdravotnom stave jeho hráčov. Počas play-off sa v zámorí opakovane objavovali špekulácie, že aj Juraj Slafkovský mohol nastupovať so zraneniami.


S konkrétnejšou informáciou prišiel počas vyraďovacích bojov reportér Alexandre Tétreault z rádia FM93, podľa ktorého mal Slafkovský nastupovať napriek problémom s ramenom a nohou.

Po skončení sezóny dostal slovenský útočník príležitosť vyjadriť sa k svojmu zdravotnému stavu počas tradičných výstupných rozhovorov s médiami a odmietol hľadať akékoľvek výhovorky.

„Všetci hrajú dobití. Stretli sme sa s chlapcami, ktorí boli rovnako dotlčení ako my. Nebudeme nič zvaľovať na zranenia,“ povedal Slafkovský, ktorý podľa vlastných slov odohral play-off „takmer na 100 percent svojich kapacít“.

Otázka zranení však nezmizla ani niekoľko dní po jeho rozhovore. Tému otvorili známi kanadskí experti Tony Marinaro a Anthony Martineau v podcaste The Sick Podcast.

„Mám dojem, že v tomto tíme boli zranenia, ale mužstvo o nich po sezóne nechcelo hovoriť, pretože nechcelo hľadať výhovorky. Máš rovnaký pocit ako ja? Pretože žiadna rekapitulácia zranení, ak som niečo neprehliadol, napokon neprišla,“ uviedol Marinaro.

Martineau, ktorý bol osobne prítomný v kabíne počas výstupných rozhovorov, jeho slová v podstate potvrdil.

„Nie, podľa mňa to ani nepríde. Zdalo sa, že vnútri tímu existovala určitá dohoda, že sa o zraneniach nebude hovoriť konkrétne. Prakticky žiaden hráč nechcel prezradiť viac detailov. Výnimkou bol možno Dobson, ktorý povedal, že pred sériou absolvoval operáciu ruky. Inak všetci odpovedali podobne – každý mal niečo, ale nechceli o tom hovoriť,“ vysvetlil Martineau.

„Otázkou je, ako veľmi vás to obmedzovalo. Hráči však o tom jednoducho nechceli hovoriť, bez ohľadu na to, ako sa ich novinári pýtali. Takže bol Juraj Slafkovský naozaj stopercentne zdravý? Poviem to takto – ak sa pýtate Anthonyho, ktorý bol v kabíne a sledoval všetky zápasy série, verím skôr verzii, že od stopercentného stavu nemal ďaleko.“