Ešte včera sme písali o tom, že by budúcnosť obrancu Tysona Barrieho mohla byť spojená s tímom Vancouver Canucks. Kanadská organizácia však bude mať aj iné možnosti na posilnenie svojej defenzívy.

Thomas Drance a Harman Dayal z The Athletic nedávno zverejnili svoj zoznam siedmich dodatočných obrancov, na ktorých by sa Canucks mohli zamerať na trhu s voľnými hráčmi.

Okrem Barrieho by to tak mohli byť Travis Hamonic z Calgary, Radko Gudas z Washingtonu, Dylan DeMelo z Winnipegu, Justin Braun z Philadelphie, Mark Pysyk z Floridy, Tim Heed zo San Jose a Jan Rutta z Tampy Bay.

Vzhľadom na to, že sa v budúcej sezóne platový strop nezvýši a Canucks by si mohli chcieť udržať aj členov svojho mužstva, ktorí by mohli byť neobmedzenými voľnými hráčmi, mohlo by byť posilňovanie obrany náročnejšie vzhľadom na platový rozpočet tímu.

„S organizáciou, ktorá sa prikláňa k udržaniu dvoch kľúčových potenciálnych neobmedzených voľných hráčov, Jacoba Markströma a Tylera Toffoliho, by sa veci mohli rýchlo skomplikovať, pokiaľ klub nenájde kreatívne spôsoby, ako si dodať viac flexibility pod platovým stropom,“ poznamenali zámorskí odborníci.

Dnes je to už presne 50 rokov, čo sa NHL v druhej vlne expanzie oficiálne rozšírila z 12 tímov na 14. Do jej radov pribudli tímy Buffalo Sabres a Vancouver Canucks, ktoré sú dnes najstaršími organizáciami čakajúcimi na svoj prvý Stanleyho pohár.

V oboch organizáciách, ktoré za právo pôsobiť v lige zaplatili 6 miliónov dolárov, pôsobilo niekoľko slovenských hráčov, ale nepatrili k tým, ktoré by po Slovákoch bažili. Dokopy si za ne zahrali len deviati, pričom výraznejšiu stopu zanechali len Miroslav Šatan, Andrej Sekera a potenciálne aj Pavol Demitra, ktorí ako jediní odohrali za tieto dva tímy viac ako jednu plnú sezónu.

Buffalo Sabres

Prominentná rodina Knoxových mala záujem o tím NHL v Buffale už v prvej vlne expanzie a následne sa pokúsila aj o presťahovanie organizácie Oakland Seals. V prvom prípade sa namiesto Sabres uprednostnil Pittsburgh a v druhom bola prekážkou samotná liga, ktorá nechcela sťahovať organizáciu vzniknutú v roku 1967 tak skoro. V roku 1970 sa z Buffala, v ktorom sa nehrala žiadna významná profesionálna liga, stal domov hneď troch – okrem NHL aj NBA a NFL.

Sabres sa k titulu priblížili dvakrát na rozdiel jednej víťaznej série. Vo finále si zahrali v roku 1975, v ktorom nestačili na Philadelphiu, a v roku 1999, keď bol nad ich sily Dallas. Klub získal aj jednu Prezidentovu trofej v roku 2007. Okrem toho má na konte aj šesť divíznych titulov. Z 3820 zápasov, ktoré odohral pred touto sezónou, vyhral 1760 a pripísal si aj 409 remíz. V play-off vyhral 21 sérií, prehral 29. V aktuálnej sezóne ho od poslednej postupovej pozície delí 13 bodov, keď dosiahol bilanciu 30-31-8.

Dres Buffala si oblieklo viacero výborných hokejistov, ale len Dominik Hašek, Danny Gare, Pat LaFontaine, Rene Robert, Gilbert Perreault, Tim Horton sa dočkali vyradenie svojich čísel. Netreba však zabúdať aj na hráčov, ako boli Alexander Mogiľnyj, Phil Housley, Dale Hawerchuk, Dave Andreychuk, Ryan Miller či Tom Barrasso. Dlhé roky v klube pôsobil aj tréner slovenskej reprezentácie Craig Ramsey.

Veľkú stopu v tíme zanechal aj Miroslav Šatan, ktorý bol so Sabres pri návrate do finále a pri rotácii kapitánov mal v sezóne 2003/04 na drese mesiac „C“. V Buffale zažil 40-gólový ročník a len sedem hráčov tímu bolo v play-off produktívnejších. Okrem neho v tíme pôsobilo ďalších päť Slovákov.

Obranca Andrej Sekera bol Buffalom dokonca draftovaný a prešiel si tak aj jeho systémom. Ďalší bek, Andrej Meszároš, zažil v drese Sabres svoju poslednú sezónu v NHL. Za „Šable“ si zahrali v menšom počte zápasov aj Milan Bartovič a Radoslav Hecl, kým Jaroslav Halák absolvoval jeden duel ako náhradník predtým, ako sa dokončila jeho ďalšia výmena.

Hráč	Obdobie	Z	G	A	B
Miroslav Šatan	1997-2004	578	224	232	456
Andrej Sekera	2006-2013	339	17	75	92
Andrej Meszároš	2014-2015	60	7	7	14
Milan Bartovič	2003-2004	26	2	8	10
Radoslav Hecl	2002-2003	14	0	0	0

Vancouver Canucks

Vancouver Millionaires bol tím, ktorý v roku 1915 získal Stanleyho pohár. Vo Vancouveri však medzi rokmi 1926 až 1970 chýbal hokej najvyššej úrovne. Hrali v ňom len tímy z nižších líg, ako aj Vancouver Canucks z PCHL a neskôr z WHL, ktorý sa neskôr stal základom súčasnej organizácie.

V meste zo západného pobrežia Kanady mali záujem o NHL už pri prvej expanzii v roku 1967, ale ich žiadosť bola zamietnutá. O rok neskôr padla pre rozhodnutie ligy aj možnosť presťahovať doň trápiaci sa tím Oakland. Aby sa NHL vyhla súdnemu sporu, sľúbila Vancouveru, že bude v ďalšom kole rozširovania. A tak sa aj stalo v roku 1970.

Za svoju existenciu dosiahol tím trikrát veľké finále (1982, 1994 a 2011), ale nestačil v ňom postupne na Islanders, Rangers a Bruins. Canucks získali dvakrát po sebe Prezidentovu trofej (2011 a 2012) a desaťkrát divízny titul. Do konca minulej sezóny odohrali 3820 duelov základnej časti, z ktorých 1590 vyhrali a 149 remizovali. V play-off mali bilanciu 101-128. V tomto ročníku majú bilanciu 36-27-6 a rovnaký počet bodov ako Nashville, ktorý ako druhá divoká karta uzatvára zónu postupu v Západnej konferencii.

Medzi najväčšie hviezdy organizácia patria Roberto Luongo, Stan Smyl, Trevor Linden, Markus Näslund, Daniel Sedin, Henrik Sedin a Pavel Bure – poslední šiesti majú aj vyradené čísla. Za tím si však krátkodobo zahrali aj iní velikáni, ako napríklad Igor Larionov, Mark Messier, Cam Neely či Mats Sundin – všetko sú to členovia Siene slávy.

Pre Slovákov nebol Vancouver vôbec prívetivý. Šancu obliecť si jeho dres dostali len štyria, pričom Ľubomír Vaic, Mário Bližňák a Jozef Balej len v hŕstke zápasov. Najväčšiu stopu v tíme zanechal Pavol Demitra, ktorého však práve pôsobenie v tomto tíme nakoniec zo zámoria odvialo do KHL. V dvoch sezónach odohral 97 zápasov, v ktorých vyprodukoval slušných 69 bodov (23+46). Nesadol si však s trénerom Alainom Vigneaultom a tím jeho žiadosti o výmenu nikdy nevyhovel.

Hráč	Obdobie	Z	G	A	B
Pavol Demitra	2008-2010	97	23	46	69
Ľubomír Vaic	1997-2000	9	1	1	2
Mário Bližňák	2009-2010	6	1	0	1
Jozef Balej	2005	1	0	1	1

Útočník Sven Baertschi v decembri požiadal vedenie Vancouveru o výmenu do iného tímu. K nej ešte nedošlo, a keďže mu v zmluve zostáva ešte jeden rok, o jeho osude rozhodnú Canucks. On má jasno len v tom, že do AHL ísť nechce.

„Nechcem ísť naspäť do nižšej ligy. Skutočne je to na nich, čo urobia ako ďalšie. Je to ich práca a je to to, čo robia. Ja len budem pracovať najtvrdšie, ako viem, aby som sa uistil, že budem pripravený bez ohľadu na to, do akého kempu pôjdem,“ povedal Baertschi pre TSN 1040.

„Nemám žiadne plány vrátiť sa späť do Švajčiarska alebo Európy. Osobne si myslím, že dokážem hrať v ktoromkoľvek tíme v Národnej hokejovej lige. Dokážem to. Môžem sa teraz len koncentrovať na seba a uistiť sa, že budem pripravený na ďalší rok. Som stopercentne zdravý, moja hra je na tom dobre a pripravujem sa na to, čo príde ďalej.“

Dvadsaťsedemročný Švajčiar bol na začiatku sezóny 2019/20 umiestnený na waiver listinu nechránených hráčov po tom, čo si nevybojoval miesto v otváracej zostave Canucks. V drese Utica Comets z AHL odohral 43 zápasov so ziskom 46 bodov. V NHL dostal šancu v šiestich dueloch. Pripísal si v nich dve asistencie.

„V AHL boli niektoré momenty, pri ktorých som si pomyslel, že tam hrajú skutočne dobrí hráči – myslím tým skutočne, skutočne šikovných hokejistov. Niekedy som to bral tak, že tí najlepší hráči nie sú vždy v NHL,“ skonštatoval Baertschi, ktorý má za sebou 291 duelov NHL so ziskom 66 gólov a 138 bodov.

„Určite sú v AHL hráči, ktorí tam nepatria. Pre mňa to bolo len potvrdenie toho, že tam z viacerých dôvodov nepatrím. Nechcem byť neslušní alebo sa pozerať na ľudí zhora, no spôsob, akým vyzerám v zápase, je omnoho odlišný od mnohých iných hráčov.“

Elias Pettersson s odstupom času priznal, že ho zaskočilo, keď samotný Wayne Gretzky v apríli minulého roka uviedol, že mu mladý švédsky útočník v niektorých smeroch pripomína samého seba.

„Ten mladý muž vo Vancouveri ma skutočne zaujal. Vždy porovnávame športovcov navzájom a ak je tam niekto, kto mi pripomína mňa, tak je to Elias Pettersson. Z niekoľkých dôvodov. Po prvé, nemusí byť tým najlepším korčuliarom alebo nemusí mať tvrdú strelu a nie je tým fyzicky najväčším hráčom na ľade, ale vidí ľad veľmi dobre a má skvelé pochopenie hry,“ povedal Gretzky v tom čase pre Expressen.

„Tým najdôležitejším však je jeho pracovná morálka. Ak príde o puk, okamžite sa ho pokúša získať naspäť. Mnoho mladých hráčov urobí kľučku navyše a trvá im nejaký čas, kým to robia, ale nie Elias. On je hneď tam a bojuje o to, aby získal puk naspäť.“

Pettersson teraz priznal, že ho tie slova milo prekvapili.

„Je to neskutočné, hlavne preto, že to on si všimol moju hru. Je to tak nemysliteľné... Nikdy som si nemyslel, že sa stanem hráčom, akým som dnes. Nevedel som, že budem mať takýto úspech na začiatku mojej kariéry. A aby ten najlepší hokejista všetkých čias o mne povedal toto, spočiatku som si nemyslel, že to bola skutočnosť. Jednoducho úžasné,“ poznamenal pre The Athletic.

Pettersson si po sezóne 2018/19 odniesol domov Calderovu trofej určenú najlepšiemu nováčikovi, keď v 71 zápasoch strelil 28 gólov a nazbieral 66 bodov. V tejto sezóne tento bodový zisk vyrovnal už po 68 stretnutiach.

Premiér Britskej Kolumbie, John Horgan, sa v stredu bude telefonicky rozprávať s komisárom NHL Garym Bettmanom o možnosti usporiadania zápasov potenciálne dohrávanej sezóny 2019/20 v jeho provincii.

„Veľmi rád by som videl, ako sa to stane, ak to dokážeme urobiť bezpečným spôsobom,“ povedal Horgan pre CTV. Zabezpečenie bezpečného spôsobu by mohlo zahŕňať povinnú 14-dňovú karanténu hráčov, trénerov a ostatných oficiálnych predstaviteľov po vstupe do provincie.

Vláda Britskej Kolumbie už mala na túto tému rozhovory aj s majiteľmi tímu Vancouver Canucks, ktorých vedie Francesco Aquilini a ktorí vlastnia aj Rogers Arénu. Tá by nemusela byť jediným dejiskom duelov.

„Veríme, že dokážeme odviesť veľmi dobrú robotu. Máme tu veľa hotelových kapacít. Máme tu niekoľko mimoriadnych hál, nie len Rogers Arénu. Po celej provincii máme aj iné vhodné arény,“ poznamenal Horgan.