O tíme

Profesionálny hokej sa vo Vancouveri hral takmer bez prerušenia už od roku 1911. Prvý miestny klub Vancouver Millionaires hral o Stanley Cup päťkrát a získal ho v roku 1915. Po tom, čo sa Millionaires v roku 1926 rozpadli, Vancouver bol domovom len tímov z nižších líg.

Vancouver Canucks začal svoju existenciu už v roku 1945, kedy bol súčasťou Pacific Coast Hockey League a od roku 1952 Western Hockey League.

Vancouver sa do NHL snažil dostať už v roku 1967, ale napokon sa mu to podarilo o tri roky neskôr, kedy liga dala klubu pozvánku za to, že sa nebude riešiť súdne to, že v roku 1969 liga zakázala presťahovanie tímu California Seals do kanadského mesta.

Skupina miestnych podnikateľov kúpila tím WHL Vancouver Canucks a presunula ho do National Hockey League. Popri Canucks do ligy vstúpili aj Sabres z Buffala.

Svoj prvý zápas odohral tím 9. októbra 1970 proti Los Angeles, v ktorom Barry Wilkins strelil prvý gól v klubovej histórii. Prvé víťazstvo prišlo o dva dni neskôr, keď Canucks porazili klasický tím Toronto Maple Leafs 5:3.

Aj napriek tomu, že klub bol zo západného pobrežia, v prvých štyroch sezónach hrával v silnej Východnej divízii. Vo svojich úvodných sezónach sa do play-off nedokázal prebojovať.

Prvá účasť v play-off sa datuje v sezóne 1974/75, od ktorej bol tím súčasťou Smythovej divízie. Klub vtedy zaznamenal prvýkrát víťaznú bilanciu a skončil v tabuľke na prvom mieste. V play-off klub nestačil v prvom kole na Montreal.

Aj v nasledujúcej sezóne sa dostal klub do play-off, no v ďalších dvoch ročníkoch sa mu to už nepodarilo. Nasledujúcich 16 rokov klub nezaznamenal víťaznú bilanciu, ale v roku 1982 zažil prvý významný úspech vo vyraďovacích bojoch, keď sa po víťazstvách nad Calgary, Los Angeles a Chicagom dostal až do finále. V ňom narazili na favorita NY Islanders, ktorý Canucks porazil v štyroch zápasoch. Finále však bolo prvým, v ktorom sa stretli tímy z dvoch opačných pobreží.

Po úspešnom ťažení v roku 1982 prišlo hluché obdobie a klub sa do play-off dostal len štyrikrát za zvyšok dekády. V roku 1988 sa stal generálny manažérom Pat Quinn a tím začal opäť napredovať.

Tím vedený kapitánom Trevorom Lindenom, brankárom Kirkom McLeanom a útočníkom Pavlom Burem, vybojoval v rokoch 1992 a 1993 divízny titul a v roku 1994 sa opäť prebojoval až do finále Stanley Cupu.

Tím do play-off vstupoval zo siedmeho miesta v Západnej konferencii a opäť sa postaral o nečakaný úspech, keď zdolal postupne Calgary, Dallas, Toronto a dostal sa do finále, v ktorom čelil newyorským Rangers.

Finále bolo napínavé a o víťazstve Rangers sa rozhodlo až v siedmom zápase. Canucks vyhrali prvý duel vďaka 52 zákrokom McLeana, prehrali nasledujúce tri zápasy, aby si dvoma výhrami vynútili siedmy duel. V siedmom dueli nechýbalo veľa, aby Canucks odvrátili prehru 2:3. Šesť minút pred koncom zápasu trafil tyčku Nathan LaFayette.

V nasledujúcich dvoch sezónach sa Vancouver dostal do play-off, ale rok 1994 už nedokázal zopakovať. V sezóne 1996/97 sa zranil Pavel Bure a klub bez neho nedokázal postúpiť do vyraďovacích bojov.

V ročníku 1999/2000 tímu nikto neveril, ale aj napriek tomu Canucks dokázali reálne bojovať o play-off, ktoré im ušlo v predposlednom zápase základnej časti. V nasledujúcej sezóne, pod novým generálnym manažérom Brianom Burkom a trénerom Marcom Crawfordom, sa klubu podarilo zabezpečiť účasť v play-off.

V roku 2003 tím stanovoval nové klubové rekordy. Marcus Naslund nazbieral 104 bodov, Dan Cloutier vychytal 7 núl a klub sa dostal opäť do play-off. Už podľa očakávaní. Po ôsmich rokoch sa mu navyše podarilo vyhrať sériu, keď v prvom kole zdolal St. Louis.

V sezóne po lock-oute boli Canucks pasovaní za jedného z favoritov na zisk Stanley Cupu. Tím však nesplnil očakávania a základnú časť ukončil až na deviatom mieste v Západnej konferencii. Neúspech si najviac vytrpel tréner Marc Carword, ktorého tím po sezóne okamžite vyhodil.

Po sezóne sa klubu podarilo získať Roberta Luonga z Floridy, ktorý bol z pohľadu Canucks jedným z najúspešnejších trejdov v klubovej histórii a spoľahlivý Luongo sa neskôr stal aj kapitánom tímu.

V roku 2007 tím postúpil opäť do play-off, keď získal titul v Severozápadnej divízii. V prvom kole si v siedmich zápasoch poradil s Dallasom, no v druhom kole nestačil na Anaheim.

14. apríla 2008 tím vyhodil generálneho manažéra Dave Nonisa a o deväť dní neskôr za nového vymenoval Mika Gillisa, ktorý ako jeden z prvých ťahov urobil to, že do klubu pritiahol slovenského útočníka Pavla Demitru.

Po tom ako klub opustil kapitán Markus Naslund, Gillis 30. septembra 2008 oznámil, že novým lídrom klubu bude Roberto Luongo, ktorý sa stal prvým brankárom s kapitánskym céčkom po Billovi Durnanovi, ktorý bol kapitánom Canadiens v roku 1947.