Ešte pred príchodom švédskej vlny pomáhali Detroitu k Stanleyho pohárom hráči ruskej hokejovej školy. Vrcholom ich pôsobenia bola unikátna „Ruská päťka“, formácia piatich hráčov, ktorá bola známa napríklad aj pod menom „Červená armáda“ či „Veľká červená mašina“.

Prečo bol tento slávny útok unikátny? Pretože v skutočnosti nešlo len o útok. Kým v Severnej Amerike bolo typické nasadzovať zvlášť trojice útočníkov a dvojice obrancov, na starom kontinente a v Rusku nebolo ničím zvláštnym, ak tréneri nasadzovali na ľad celé „päťky“.

A tréner Red Wings, Scotty Bowman, mal túto príležitosť práve vďaka pätici Sergej Fiodorov, Slava Fetisov, Vladimir Kostantinov, Slava Kozlov a Igor Larionov, ktorú často posielal na ľad pokope. Túto myšlienku mu pritom vnukol Larionov, ktorý si pre svoju inteligenciu vyslúžil prezývku „Profesor“.

V útoku hrávali Fiodorov, Larionov a Makarov. V obrane zase Fetisov a Konstantinov, ktorí sa zapájali aj do útokov a neraz sa ocitli v prečíslení dvoch na jedného. Treba zdôrazniť – dvoch obrancov na jedného...

„Zrazu sa Konstantinov dostal do úniku, prehodil si puk z forhendu na bekhend a skóroval. A my sme si mysleli: ‘Čo to tam vpredu stvára?’ Alebo sme mohli vidieť, ako sa Konstantinov a Fetisov rútia spolu dopredu a my tam sedíme a smejeme sa. ‘Áno, naši dvaja obrancovia majú prečíslenie dvoch na jedného.’ Tí Rusi neskóroval vždy, ale puk mali na hokejke neustále,“ zaspomínal si Brendan Shanahan.

Larionov a Fetisov pritom spolu tvorili inú údernú formáciu, Zelenú jednotku, už v Sovietskom zväze, kde hrávali za tím CSKA Moskva a spolu s Alexejom Kasatonovom, Vladimirom Krutovom a Sergejom Makarovom žiarili aj v národnom drese.

Formácia v Detroite vznikala postupne – Fiodorov a Kontantinov prišli do tímu ako talentovaní mladíci, pričom prvý menovaný musel ujsť z hotela na turnaji v Portlande, aby si mohol splniť túžbu hrať v NHL. Neskôr k nim pribudol Kozlov a skúsený Fetisov, ktorý prišiel do tímu z New Jersey. Päticu uzavrel Larionov, ktorý do „Hokejového mesta“ prišiel výmenou zo San Jose v roku 1995. Vyžiadal si ho samotný Bowman.

„Vedel som, že by to mohlo fungovať. Jediná obava, ktorú som mal, bola, že sa liga naučí, ako proti nim hrať, a tak som sa ich rozhodol spočiatku nasadzovať len párkrát za zápas. V niektorých dueloch som čakal až do tretej tretiny, aby som ich nechal hrať spolu,“ poznamenal legendárny tréner.

„Červená armáda“ na ľade dominovala a stávalo sa, že svojich súperov dokázala zatlačiť aj počas dvojminútových striedaní. Síce neexistovala dlho, ale ukázala niečo, čo NHL dovtedy nezažila, a postarala sa aj o to, že sa začal rúcať predsudok, že čím viac Európanov v tíme máte, tým menšiu šancu na úspech budete mať.

Aj v samotnej šatni Red Wings bolo počuť také hlasy. Jeden z veteránov vraj povedal vtedajšiemu generálnemu manažérovi Jimovi Devellanovi toto: „Stále draftujete Európanov, Jimmy, a oni sú mäkkí. Nikdy nevyhráme s týmito chlapcami Stanleyho pohár.“

Slova veterána sa nepotvrdili. Ich zručnosti a súhra napokon neviedli len k individuálnym úspechom, ale aj k definitívnemu vystúpeniu Red Wings z temnej éry. V roku 1995 pomohli tímu k finálovej účasti a o dva roky neskôr ukončili aj čakanie na Stanleyho pohár, ktoré trvalo od roku 1955.

Počas daného play-off mal Detroit bilanciu 16-0, ak formácia bodovala. Stalo sa pritom len štyrikrát, že vo vyraďovacích bojoch jej členovia nebodovali. Dokopy nazbierali 53 bodov, pričom Fiodorov viedol produktivitu tímu s 20 bodmi (8 gólov, 12 asistencií). Kozlov ich nazbieral 13, Larionov 12, Fetisov a Konstantinov po 4.

Nanešťastie, formácia v tomto zložení zanikla krátko po veľkom úspechu. Autonehoda totiž spôsobila, že Konstantinov už nikdy nemohol hrať hokej, pretože zostal paralyzovaný na vozíku. Nasledujúci ročník tím venoval jemu a „Vladinator“ bol s ním na ľade, keď oslavoval úspešnú obhajobu.

Druhá verzia „Ruskej päťky“ vznikla ešte pred ziskom Stanleyho pohára v roku 1998, keď Red Wings získali pred prestupovou uzávierkou obrancu Dmitriho Mironova. Ten však hneď po sezóne zamieril do Washingtonu.

Pomaly z Detroitu odchádzali aj ďalší Rusi zo slávnej formácie. Fetisov v roku 1998 ukončil hráčsku kariéru a Kozlov sa v roku 2001 vrátil do Ruska. Larionov tím opustil v roku 2000, ale vrátil sa doň ešte na tri sezóny, aby bol aj pri titule v roku 2002. Ten získal aj Fiodorov, ktorý však o rok neskôr tím tiež opustil.

Počas existencie „Červenej armády“ v Detroite získal Fiodorov svoju druhú Selkeho trofej, Konstantinov získal cenu pre hráča s najlepším plus/mínus a dostal sa vysoko aj v nomináciách na Norrisovu trofej – v roku 1996 bol v hlasovaní štvrtý, o rok neskôr dokonca druhý.

Po hráčskych kariérach sa traja členovia formácie ešte stretli na jednom mieste – v Hokejovej sieni slávy. Uvedení do nej boli postupne Larionov (2008), Fetisov (2001) a Fiodorov (2015).

Dvaja hokejisti v dvoch utorkových zápasoch utrpeli nepríjemné rezné zranenia po kontaktoch so súperovými korčuľami.

Útočník Islanders Casey Cizikas utrpel zranenie nohy už v štvrtej minúte zápasu proti Flyers, keď sa dostal do kolízie s obrancom Ivanom Provorovom. Okamžite s asistenciou odišiel do šatne, z ktorej sa už nevrátil.

Tím len informoval, že ide o zranenie dolnej časti tela. Tréner Barry Trotz po zápase tiež nevedel povedať viac podrobností a dodal, že viac informácií by mal poskytnúť novinárom vo štvrtok. Newyorský tím už pre reznú ranu na zápästí v tejto sezóne prišiel aj o Cala Clutterbucka.



Nepekne vyzeralo aj zranenie, ktoré utrpel útočník Detroitu Bredan Perlini v zápase proti Buffalu – korčuľa Henriho Jokiharjuho ho štyri minúty pred koncom prvej tretiny zasiahla do tváre, pričom mu spôsobila reznú ranu na nose pod pravým okom.

Hlbokú ranu mu doktori zašili, ale do zápasu sa už nevrátil. Tréner Jeff Blashill po zápase povedal, že je v poriadku. Detroit odohrá ďalší zápas vo štvrtok proti New Jersey.



Takto vyzeral Perlini po ošetrení:

Red Wings forward Brendan Perlini. Took skate to the face in game at Buffalo. pic.twitter.com/t05WRlxyMs

— Helene St. James (@HeleneStJames) February 12, 2020

Robby Fabbri chvíľu pripomínal plátok šunky v sendviči. Po kontakte s dvoma hráčmi Bostonu mu však nebolo do smiechu. Útočník Detroitu už po ňom totiž do hry znova nenastúpil.

Incident sa udial päť minút pred koncom prvej tretiny, keď dvadsaťštyriročný Kanaďan prechádzal s pukom do útočného pásma. V jeho okolí boli traja hráči Bruins, pričom Chris Wagner a Par Lindholm do neho vrazili.

Fabbri sa z ľadu zdvíhal len pomaly, ale do šatne odišiel po vlastných. Jeho tím neskôr informoval, že mu v návrate do akcie zabránilo zranenie hornej časti tela.

Rodák z ontárijskej Mississaugy, ktorého kariéru do výraznej miery ovplyvnili zranenia, odohral po výmene za Detroit 39 zápasov, v ktorých nazbieral 27 bodov. Celkovo v tomto ročníku odohral 49 duelov so ziskom 12 gólov a 16 asistencií.

Anthony Mantha sa pomaly približuje k návratu do akcie. Ešte predtým však útočník Detroitu odhalil, že jeho zranenie bolo horšie, ako pôvodne vyzeralo.

Mantha nehral od 21. decembra po tom, čo ho v zápase proti Torontu narazil na mantinel obranca Jake Muzzin. Informácie z tímu hovorili, že si zlomil rebrá. V skutočnosti však bol rozsah zranenia väčší.

„Mal som prepichnuté pľúca. To trvalo šesť týždňov, kým sa to zahojilo. Nechceli sme s tým riskovať. Potom tu boli tie rebrá, ktoré potrebovali svoj čas na zotavenie. A potom tu bola aj hlava, u ktorej to bolo preventívne,“ povedal Mantha pre Detroit Free Press. „Nemyslím si, že som mal otras mozgu, ale chceli sme byť istí.“

Okrem toho, že samotné zranenie bolo veľmi bolestivé, všetko skomplikovala aj choroba, s ktorou sa musel vyrovnávať v úvode zotavovania sa zo zranenia.

„S tou silou nárazu prepichli boje rebrá pľúca. Bola to pravdepodobne najhoršia bolesť, akú som kedy zažil. A aby toho nebolo dosť, tak som na druhý deň po zranení dostal chrípku. Mal som horúčku 39,5 stupňa Celzia. Prvý týždeň bol jednoducho hrozný,“ prezradil Mantha.

Dvadsaťpäťročný Kanaďan absolvoval v utorok záverečný test na otras mozgu, ktorým prešiel. Momentálne sa pracuje na tom, aby sa hráč vrátil do akcie niekde medzi 10. a 15. februárom. Počas tohto obdobia absolvujú Red Wings duelu v Buffale, New Jersey a Bostone.

Mantha, ktorý doteraz pre zranenie vynechal 17 zápasov, zaznamenal 12 gólov a 12 asistencií v prvých 29 stretnutiach sezóny. Vo svojom tíme má najlepší bodový priemer.

Mladý útočník Filip Zadina bude chýbať tímu Detroit Red Wings dva až tri týždne pre zranenie dolnej časti tela.

Hlavný tréner Jeff Blashill v nedeľu informoval, že dvadsaťročný Čech utrpel zranenie ešte v piatkovom zápase proti Rangers, hoci hral aj v sobotnej odvete.

Zadina, ktorý bol v roku 2018 draftovou šestkou, zaznamenal v 28 zápasoch tejto sezóny 15 bodov za osem gólov a sedem asistencií.

Pozitívnejšia správa sa týka útočníka Andreasa Athanasioua, ktorý nehral od 29. decembra pre zranenie dolnej časti tela. V pondelok by mal už opäť hrať. Proti Flyers by mal nastúpiť na Zadinovom mieste v útoku s Dylanom Larkinom a Tylerom Bertuzzim.