O tíme

Detroit má svoj tím v NHL už od roku 1926, kedy hrával ešte pod menom Cougars. História jedného z najpopulárnejších amerických hokejových tímov sa začala písať v momente, kedy Detroit odkúpil práva na NHL od tímu Victoria Cougars, ktorý vtedy patril k najlepším hokejovým mužstvám.

História Red Wings sa píše od roku 1926, kedy klub debutoval v lige a svoje domáce zápasy v prvej sezóne hrával v kanadskom Windsore. Pred sezónou 1927/28 sa tím presťahoval do novučičkej arény Detroit Olympia, ktorá bola domovským stánkom tímu až do roku 1979.

Cougars vybojovali prvé play-off v roku 1929, no potom sa začali trápiť. V roku 1930 sa tím premenoval na Detroit Falcons a prvé play-off pod novým názvom prišlo v roku 1932, v ktorom sa klub s menom Falcons nadobro rozlúčil.

Mohol za to nový majiteľ James E. Norris, ktorý na tretí pokus kúpil tím NHL. Nový majiteľ urobil ako prvú vec to, že klubu dal nové meno – Red Wings, s ktorým klub hráva doteraz. Norris vytvoril aj prvú verziu loga, s ktorým Detroit hráva aj v súčasnosti. Koleso v ňom symbolizuje to, že mesto bolo centrom automobilového priemyslu.

V roku 1934 sa Red Wings po prvýkrát prebojovali do finále Stanley Cupu, v ktorom podľahli Chicagu, ktoré zvíťazilo 3:1 a dočkalo sa svojho prvého titulu. O dva roky neskôr sa z neho tešili aj hráči Detroitu, ktorí vo finále 1936 zdolali Toronto 3:1. Detroitu sa podarilo titul obhájiť aj o rok neskôr, kedy zdolal Rangers 3:2 na zápasy.

Na začiatku 40. rokov sa tím prebojoval do finále v troch sezónach za sebou. V prvých dvoch prípadoch bol tím neúspešný, no v roku 1943 získal svoj tretí Stanley Cup v histórii, keď vo finále zdolal Boston. Detroit vo zvyšku 40. rokoch nechýbal v play-off a do finále sa dostal ešte trikrát.

Najbližší Stanley Cup však prišiel v 50. rokoch, kedy v roku 1950 získali Red Wings titul po sedemzápasovom boji s NY Rangers. Po zápase korčuľoval Ted Lindsay na ľade so Stanley Cupom nad hlavou, čím začal tradíciu, ktorá trvá dodnes.

V päťdesiatych rokoch začala v klube éra Gordieho Howa. Po tom, čo Detroit v roku 1951 prehral v semifinále s Montrealom, prišiel rok 1952 a piaty zisk Stanley Cupu, o ktorý sa najviac zaslúžila formácia Howe-Abel-Lindsay a brankár Terry Sawchuk. Red Wings kráčali play-off suverénne a ako prvý tím v histórii v ňom neprehrali ani jeden zápas.

V decembri 1952 zomrel James E. Norris a klub zdedila jeho dcéra Marguerite, ktorá sa stala prvou a do roku 2006 jedinou ženou na čele organizácie NHL.

Detroit vyhral ďalšie Stanley Cupy v rokoch 1954 a 1955. Sezóna 1954/55 ukončila rekordné kraľovanie Detroitu v základnej časti, ktorú Red Wings vyhrali osemkrát za sebou.

Počas leta 1955 sa majiteľom tímu stal Margueritin brat Bruce, kým jeho brat James vlastnil konkurenčné Chicago.

V roku 1959 Red Wings chýbali v play-off, čo bolo predchádzajúcich 21 rokov nepredstaviteľné. Klub sa však rýchlo schopil a v rozmedzí rokov 1961 až 1966 sa prebojoval štyrikrát až do finále.

V roku 1967 sa však začal éra, na ktorú fanúšikovia Detroitu nespomínajú najradšej. Éra, ktorá dostala pomenovanie „Éra mŕtvych krídel“. Klub rok po tom, čo bol vo finále Stanley Cupu, nepostúpil do play-off a do roku 1983 doň postúpil iba dvakrát, pričom vyhral len jednu sériu.

Za najtemnejšie miesto v histórii klubu je považované obdobie, kedy bol generálnym manažérom Ned Harkness. Okrem toho, že tímu prikazoval taktiku, s ktorou neboli schopní veteráni uhrať dobre výsledky, prikázal hráčom nosiť krátke vlasy a zakázal fajčenie, pitie a telefonovanie. V roku 1973 bol donútený odstúpiť s funkcie.

V ďalších rokoch posielali Detroit na dno problémy s útokom a brankármi. Počas sezóny 1979/80 klub opustil Detroit Olympia a svoje zápasy začal hrávať v Joe Louis Aréne. V roku 1982 klub kúpil Mike Ilitch, zakladateľ Little Ceasars Pizza.

V roku 1983 tím draftoval Steva Yzermana, ktorý hneď vo svojej prvej sezóne vyhral kanadské bodovanie tímu. S Yzermanom v zostave bol Detroit na tom s každou sezónou lepšie a lepšie. Už v roku 1984 sa klub opäť prebojoval do play-off. V roku 1987 Red Wings vyhrali po druhýkrát v modernej ére sériu play-off a o rok neskôr tím získal prvý divízny titul za posledných 23 rokov.

V roku 1989 strelil Yzerman 65 gólov, no Detroit v prvom kole podľahol Chicagu. V roku 1990 tím nepostúpil do play-off aj napriek 62 gólom Yzermana, čo sa stalo naposledy na veľmi dlhú dobu.

Roky 1994 – 2004 sa niesli v znamení víťazného desaťročia, počas ktorého hrávalo v tíme najviac Rusov spomedzi všetkých tímov. V sezóne 1994/95 sa tím dostal po 29 rokoch do finále, v ktorom podľahol New Jersey. V roku 1996 postúpil Detroit do finále konferencie a o rok neskôr sa fanúšikovia dočkali ďalšieho Stanley Cupu, keď Detroit zdolal Philadelphiu. V roku 1998 vo finále porazil Washington a úspešne obhájil titul.

Ciele do novej sezóny boli veľké a klub chcel získať tretí Stanley Cup v rade, ku ktorému mal dopomôcť aj Chris Chelios, trikrát najlepší obranca ligy. Tím v základnej časti podával výborné výkony, nov play-off podľahol v druhom kole Coloradu.

Práve Colorado bolo najväčším rivalom Detroitu v tom období a táto rivalita bola označovaná za jednu z najväčších v histórii. Vzájomné dueli boli tvrdé, plné bitiek a každé víťazstvo malo veľkú prestíž.

Detroit sa dočkal svojho desiateho Stanley Cupu v roku 2002, kedy vo finále zdolal Carolinu. V tomto roku zdvihol nad hlavu svoj posledný Stanley Cup Steve Yzerman, ktorý v roku 2006 ukončil aktívnu kariéru ako najdlhšie pôsobiaci kapitán v klubovej histórii.

Novým kapitánom sa stal obranca Nicklas Lidstrom, jeden z najlepších Európanov v histórii NHL. Ten 4. júna 2008 zdvihol nad hlavu 11. Stanley Cup klubu, keď si vo finále Detroit poradil s Pittsburghom. O rok neskôr sa obe mužstvá stretli opäť vo finále, no z víťazstva sa v tomto prípade tešili hráči Penguins.

Detroit je suverénne najúspešnejším americkým hokejovým mužstvom v histórii a je tak obľúbený, že mesto Detroit fanúšikovia nazývajú „The Hockeytown“ (Hokejové mesto). V súčasnosti je tretím najúspešnejším tímom vôbec.