V tretej časti nášho seriálu Hrdinovia mimo ľadu sa vrátime opäť do bránkoviska. V prvej časti sme si predstavili príbeh Josha Hardinga, dnes je na rade chlapík menom Mark Fitzpatrick.
Mark Fitzpatrick sa narodil v roku 1968 v kanadskom meste Toronto. V mladom veku sa Mark spoločne s rodičmi presťahoval do mesta Kitimat v Britskej Kolumbii, a práve v tomto meste začal s hokejom v desiatich rokoch.
Medzi jeho prvými úspechmi bola výhra s tímom Medicine Hat Tigers v juniorskej WHL. Tento úspech si všimli aj „králi“ z Los Angeles, ktorí ho draftovali v roku 1987 z celkového 27. miesta ako ich brankára budúcnosti. V horúcom L.A. sa ale Mark dlho neohrial a v roku 1989 putoval k „ostrovanom“ z New Yorku.
Počas roku 1990 mu lekári zistili pomerne vzácne ochorenie, a to syndróm eosinofilie-myalgie. Za týmto krkolomným názvom sa skrýva bolestivé ochorenie bielych krviniek, ktoré napádajú svalový i nervový systém.
Mark preň prišiel o väčšinu sezóny 1990/91. Bolo však priam nemožné, čo sa stalo o rok neskôr. Fitzpatrick sa totiž vrátil do NHL, hoci jeho návrat už mnohí odpisovali. Nakoniec bol zaň odmenený aj Trofejou Billa Mastertona.
V chytaní pokračoval aj v nasledujúcich rokoch, v ktorých obliekal aj dresy Floridy Panthers, Tampy Bay Lightning, Chicaga Blackhawks či Caroliny Hurricanes. Z NHL sa vytratil po sezóne 1990/2000 a profesionálnu kariéru ukončil v roku 2001 v drese Detroit Vipers v nižšej IHL.
Fitzpatrick odchytal v NHL dokopy 329 zápasov, no nikdy nenaplnil svoj potenciál naplno. Mohla za to aj spomínaná choroba, pre ktorú sa ale nikdy hokeja nevzdal. A to je práve to, za čo si zaslúži uznanie.