Pokročilé štatistiky: Prihrávka – zabudnuté umenie

Ak ste hokejovým fanúšikom, určite si ihneď spomeniete na meno autora najslávnejšieho gólu v našej histórii. 11. mája 2002 presne 100 sekúnd pred koncom finále MS ním rozhodol o víťazstve 4:3 a zisku titulu majstrov sveta. Odpoveď je samozrejme Peter Bondra. Ale spomeniete si, kto zachytil zlú rozohrávku v obrannej tretine, prekorčuľoval s pukom na hokejke stredné pásmo, doviezol ho až do toho útočného a pripravil streleckú pozíciu na tento historický moment? A presne o tomto budú nasledujúce riadky.

Musíme si niečo pamätať o hokeji. Hokej je tímový šport a prihrávka je hlavným prvkom hry. Prihrávanie je dôležité, pretože je to najrýchlejší spôsob ako posunúť na ľade puk od jedného hráča k druhému. Prihrávka je najrýchlejší a najefektívnejší spôsob pohybu puku po hracej ploche, pretože pohyb puku je rýchlejší ako pohyb hráča.

Existuje veľa dôvodov na odovzdanie puku počas zápasu: rýchlo poslať puk z obranného pásma, dostať sa pred protihráča a vytvoriť si početnú výhodu alebo pripraviť skvelú príležitosť na skórovanie. Presnosť, načasovanie a predvídavosť.

Na úvod musíme zistiť, čo si na prihrávkach ceníme najviac. Je to ich množstvo? Úspešnosť pri ich prevedení? Alebo to budú typy prihrávok, ktoré vedú k strelám z tých najvýhodnejších miest na zakončenie?

Tie posledné sú rozhodne určite dôležitejšie a náročnejšie na realizáciu. Napriek tomu začneme pohľadom na počet dokončených prihrávok v porovnaní s tým, ako úspešný je daný hráč pri ich prevedení v útočnom pásme v hre 5 na 5 v sezóne 2019/20 (+500 min).

(via Sportsnet)
Os pre grafiku bola nastavená na priemer ligy medzi útočníkmi, takže môžete presne vidieť, kto vyniká v porovnaní s ostatnými. V priemere dokončí útočník NHL každých 20 minút v útočnej zóne okolo 8 prihrávok s úspešnosťou asi 62%.

Joe Thornton je na čele v počte nahrávok a za ním skupina, ktorú by ste pravdepodobne očakávali: Artemij Panarin, Sidney Crosby, Leon Draisaitl, Nikita Kučerov, Mathew Barzal, Aleksander Barkov, Jevgenij Malkin, Ryan O´Reilly, Connor McDavid a možno pre niekoho prekvapivo aj J.T. Miller.

Tu však môžeme namietať, že hráči sa pokúšajú o rôzne typy prihrávok a nie všetky majú rovnakú obtiažnosť na ich realizáciu. Ak by sme sa upravili úspešnosť prihrávok každého hráča váženého podľa typu nahrávok a k tomu obtiažnosť urobiť tieto prihrávky v konkrétnej štruktúre tímu, na čele by sme našli mená Ryan O´Reilly, Brayden Point, Loui Eriksson a Elias Lindholm.

Tu je najprekvapivejším menom určite Loui Eriksson, ktorý u Canucks nezažíva práve najlepšie obdobie. Napriek tomu mal v útočnom pásme najvyššiu úspešnosť prihrávok v súťaži na úrovni 74,7 %. To však z neho nemusí nevyhnutne robiť skvelého tvorcu hry, ale v jeho pripade to skôr vyzerá, že by mohol robiť vo väčšej miere ľahšie prihrávky s počtom okolo ligového priemeru.

Najväčšiu zručnosť a vytváranie šancí na skórovanie však vyžadujú prihrávky do tzv. slotu, teda do "skórovacej oblasti". Úspešnosť dokončených prihrávok s prechodom do slotu sa pohybuje na úrovni okolo len 35 %! Buď ide o prihrávky, kde puk prejde z najnižšej do najvyššej úrovne hry (low to high passes - viac TU) alebo do vnútorného slotu (high danger passes - viac TU).

Na vodorovnej lište nájdete L2H prihrávky (ligový priemer v hre 5 na 5 na 60 minút hry 2,576), na zvislej zase tie s najväčším nebezpečenstvom (ligový priemer v rovnakých podmienkach ako pri L2H 1,252). Vpravo hore potom nájdeme elitných tvorcov hry pri vytváraní najvýhodnejších príležitosti na skórovanie skrytých pod tímovým logom.

Najvýraznejšie vyčnieva v kombinácii oboch Sidney Crosby (L2H 5,224, HD 5,515), za ním Patrick Kane (L2H 3,578, HD 4,115), Artemij Panarin (L2H 4,388, HD 3,882) či Johnny Gaudreau (L2H 4,799, HD 3,4). Najviac L2H majú zase Mathew Barzal (7,336), Mark Stone (6,434), Nikita Kučerov (6,364) a Joe Thornton (6,150).

U Crosbyho, napriek tomu, že stratil časť zo svojej rýchlosti a možno nedominuje na puku tak ako v minulosti, jeho špičková ofenzívna tvorba ostáva konzistentná. Stále patrí medzi najlepších vo vytváraní streleckých príležitosti a k najlepším tvorcom hry. Pri vytváraní tých s najvyššou zručnosťou nenájdete v lige lepšieho hráča.

Stále môžete tvrdiť, že streliť gól je zložitejšie a dôležitejšie. Hráči, ktorí však majú v sebe kombináciu schopností rúk a zraku, dokážu predvídať hru dopredu skôr ako ostatní, sú minimálne rovnako nebezpeční v zápase ako hráči so streleckým talentom. Napríklad, úspešnosť streľby bez prihrávky je na hranici 7,2 %, s jednou prihrávkou pred streleckým pokusom už 8 % a s dvoma prihrávkami dokonca 9,6 %. Schopnosť pritiahnuť na seba súperov a nájsť úplne voľného spoluhráča, robí všetkých v tíme lepšími a to všetko na tej najvyššej úrovni.

Inak, tým hráčom, ktorý bol na začiatku "zlatej" akcie, bol Žigmund Pálffy...