O tíme

St. Louis Blues je tím, ktorý bol súčasťou expanzie o šesť tímov, ktoré sa k NHL pripojili v roku 1967. Blues vznikli aj vďaka rodine Wirtzových, ktorá vlastnila Chicago Blackhawks, ktorá Blues uvoľnila halu St. Louis Arena, ktorú vlastnili, aby NHL uprednostnila St. Louis pred mestom Baltimore.

Blues sa vo svojich prvých troch sezónach dostali až do finále, kde dvakrát podľahli Montrealu a raz Bostonu. Klub mal od začiatku výbornú podporu vo fanúšikoch a majiteľ sa o svojich hráčov staral o poznanie lepšie ako iné tímy – kupoval im autá, posielal na dovolenky...

Úspech Blues z konca 60. rokov však netrval dlho a po odchode trénera Scottyho Bowmana a strate niektorých kľúčových hráčov, sa tímu do roku 1973 podarilo dosiahnuť maximálne na druhé kolo. V roku 1974 prvýkrát nepostúpil do play-off.

V roku 1977 klub kúpil Ralston Purina, ktorý sa zaviazal, že klub z mesta nepresťahuje. Rok po tom, čo Blues dosiahli len 18 víťazstiev (najmenej v klubovej histórii), sa v roku 1980 podarilo tímu opäť prebojovať do vyraďovacích bojov, v ktorých tím nechýbal ani raz v ďalších 25 rokoch.

Purina sa v roku 1983 snažil klub predať a najväčším favoritom na odkúpenie klubu bol zakladateľ Edmontonu Oilers Bill Hunter, ktorý plánoval klub presťahovať do kanadského mesta Saskatoon. NHL však nechcela stratiť tak veľký trh, akým bol ten v St. Louis a tak predaj klubu zamietla. 27. júla 1983 zachránil tím kalifornský podnikateľ Harry Ornest, ktorý klub odkúpil a ponechal ho v St. Louis.

Tím v ďalších rokoch operoval s najmenším rozpočtom a nový majiteľ klubu sa snažil šetriť aj na hráčoch, ktorí však chceli hrávať za Blues. Klub mal pod zmluvami len 26 hráčov, pričom vtedy bežne tímy mali podpísaných viac ako 60 hráčov. Aj napriek tomu sa klubu na ľade stále darilo.

V roku 1986 sa klub dostal do finále konferencie, v ktorej narazil na Calgary. Blues boli blízko k postupu do finále, keď sa im podarilo fenomenálne otočiť stav šiesteho zápasu a vyrovnať stav série na 3:3. Rozhodujúci duel však prehrali 1:2. Po sezóne predal Ornest klub miestnemu podnikateľovi Michaelovi Shanahanovi.

Klub bol úspešný aj v 80. i v 90. rokoch, no v play-off sa nedokázal dostať cez druhé kolo. A to aj v dobe, keď za tím hrávali takí hráči ako Brett Hull, Adam Oates, Brendan Shanahan, Al MacInnis, Curtis Joseph a mnohí ďalší.

V roku 1994 sa klub presťahoval do novej haly Kiel Center, v ktorej hráva svoje domáce zápasy dodnes.

V sezóne 1999/2000 dosiahla družina vedená slovenskou hviezdou Pavlom Demitrom a kapitánom Chrisom Prongerom svoju najlepšiu sezónu, keď so 114 bodmi získala Prezidentovú trofej. S play-off sa tím však rozlúčil už v prvom kole.

V roku 2001 sa klub prebojoval až do konferenčného finále, v ktorom nestačil na neskoršieho šampióna, tím Colorado Avalanche. Tím zostal konkurencieschopný nasledujúce tri sezóny, ale po lock-oute sa ocitol na dne.

Klub v nasledujúcich troch sezónach nepostúpil do play-off, pričom v sezóne 2005/06 vyhral iba 21 zápasov. Po prvýkrát sa tím ocitol v situácii, keď ho začali opúšťať fanúšikovia a z bežnej návštevnosti v priemere okolo 18 000 sa zrazu stala len 12-tisícová návštevnosť.

Nany Walton Laurieová a jej manžel Bil, ktorí klub kúpili v roku 1999, sa v roku 2005 rozhodli tím predať. 29. septembra klub oznámil, že jeho novým majiteľom sa stala investičná skupina SCP Worldwide.

Po sezóne 2005/06, v ktorej skončili Blues poslední, nastali v tíme zmeny a organizácia sa začala prebudovávať. Už v ďalšej sezóne vyzerali byť Blues konkurencieschopní, no zranenia im k úspechom nepomáhali.

O rok neskôr tím nazbieral o dva body menej. V ročníku 2008/09 to spočiatku s Blues nevyzeralo dobre, ale klub sa spamätal a vďaka výborným výkonom v druhej polovici základnej časti vybojoval svoju prvú účasť v play-off za posledných päť rokov. S play-off sa klub rozlúčil v prvom kole.