Kanadský pohár 1981: Sovieti rozdrvili Kanaďanov

Prvý ročník Kanadského pohára (odohral sa v roku 1976) zaznamenal pre domáci výber veľký úspech – skvelý výkon korunoval víťazstvom. Najväčší favorit druhého ročníka bol teda jasný.

Dvakrát ho preložili

Organizátori najskôr avizovali, že sa ďalší ročník uskutoční v roku 1979. Pre nezhody medzi Kanadskou amatérskou hokejovou asociáciou (CAHA) a Kanadskou hokejovou asociáciou (Hockey Canada) sa však preložil o rok.

Ďalší presun spôsobila politická situácia. Po sovietskej invázii do Afganistanu v decembri 1979 sa totiž viaceré krajiny, vrátane Kanady, rozhodli bojkotovať letné olympijské hry 1980, ktoré sa konali v Moskve.

Jeden z organizátorov Kanadského pohára, Alan Eagleson, spočiatku veril, že sa môže turnaj odohrať bez ohľadu na politickú situáciu. Nakoniec však súhlasil s jeho ďalším odložením. Tentoraz na rok 1981.

Keď Eagleson a prezident IIHF Gunther Sabetzki oficiálne oznámili, že sa v septembri 1981 uskutoční v štyroch mestách (Edmonton, Winnipeg, Ottawa, Montreal) pokračovanie Kanadského pohára, fanúšikovia jasali. Po dlhých piatich rokoch.

Gretzky debutuje

Domáci Kanaďania boli podľa očakávaní najväčšími favoritmi. Kouč Scotty Bowman tentoraz zostavil tím okolo kanonierov Mikea Bossyho, Denisa Potvina či Bryana Trottiera, ktorí začiatkom osemdesiatych rokov získali s New Yorkom Islanders štyri Stanley Cupy za sebou. Veľkým prínosom boli aj Guy Lafleur z Montrealu a mladé pušky Wayne Gretzky s Rayom Bourqueom.

Vintage Classics - Lafleur, Bossy & Gretzky at the 1981 Canada Cup #teamcanada #hockeycanada #hockey #nhl #canada pic.twitter.com/xYK8JIw0F4

— DGL Sports (@DGLSports) 14. Září 2015

Veľa sa čakalo aj od Sovietov, ktorí sa ešte nespamätali z prehry na ZOH 1980 v Lake Placid s Američanmi, a tak tréner Viktor Tichonov výrazne omladil káder. V Kanade sa po prvýkrát predstavil útok „KLM“ v zložení Vladimir Krutov, Igor Larionov a Sergej Makarov. V obrane boli Viačeslav Fetisov s Alexejom Kasatonovom a do bránky sa znova postavil Vladislav Tretiak.

Organizátori aj fanúšikovia predpovedali, že finalistami budú práve tieto dve mužstvá. Menšie šance sa dávali Američanom, hoci mali v bránke Tonyho Esposita, ktorý pred získaním amerického občianstva chytal za Kanadu, Švédom, ktorých viedol Börje Salming, Čechoslovákom alebo Fínom. Tí boli najväčšími outsidermi.

Zo strieborného československého tímu z roku 1976 leteli cez Atlantik len piati hráči – Milan Nový, František Černík, Pavel Richter, Jaroslav Pouzar a Miroslav Dvořák. Inak to bol výber mladých hráčov, ktorí mali nahradiť predošlú generáciu. Medzi hráčmi figurovali aj Slováci Dárius Rusnák s Dušanom Pašekom. Naopak, bratia Šťastní, ktorí hrali na olympiáde v Lake Placid, emigrovali do Kanady a v československej reprezentácii už nikdy nenastúpili.

Československo prekvapilo favoritov

Prvý september, ktorý bol úvodným dňom turnaja, priniesol pohodlnú výhru Kanady nad Fínskom pomerom 9:0 aj víťazstvo USA nad Švédskom 3:1. Prekvapenie sa však zrodilo v dueli Československa so Sovietskym zväzom. Mladí Čechoslováci prekvapili favorita, s ktorým remizovali 1:1.

„V tom zápase sme mali zvíťaziť. Ja sám som tam mal dve veľké šance. Keby sme išli do vedenia 2:0, tak by sme to ubránili, pretože v obrane sme hrali skvele,“ spomínal pre idnes.cz útočník Pavel Richter, ktorý prihral na gól Milanovi Novému.

O dva dni neskôr vyhralo Československo v Edmontone nad Fínskom 7:1. Aj keď malo výraznú streleckú prevahu (53:17), po dvoch tretinách viedlo len 2:1. Ďalších päť gólov strelilo až v záverečnej časti. Päť gólov v tretej tretine strelila aj Kanada, ktorá zdolala USA 8:3. V ďalšom súboji vyhral Sovietsky zväz nad Švédskom 6:3.

Čechoslovákom sa darilo aj po presune do Winnipegu, kde o dva dni neskôr uhrali opäť skvelý výsledok. S domácou Kanadou remizovali 4:4, hoci v desiatej minúte vyhrávali 2:0 a neskôr prehrávali 2:3 aj 3:4.

„V tom zápase nám uškodil švédsky rozhodca Olsson, ktorý podľahol atmosfére vypredanej haly. Dvakrát nás poslal do troch a my sme inkasovali. Tým to Kanaďania otočili,“ uviedol Richter. Pár hodín pred týmto stretnutím sa v rovnakom meste odohralo severské derby. Švédi zvíťazili 5:0, hoci štyri góly zaknihovali až v poslednej tretine. V ďalšom súboji Sovieti vrátili Američanom požičané za predchádzajúcu olympiádu a tešili sa z výhry 4:1.

V siedmy septembrový deň nastúpilo Československo v Montreale proti USA. Po góloch Rusnáka a Kokrmenta vyhrávali Čechoslováci v 21. minúte 2:0. Američania však v druhej časti vyrovnali a v tretej zápas otočili na 6:2. V Montreale vyhrali aj domáci Kanaďania. Tí si poradili so Švédmi 4:3. Sovieti si pripísali ďalšie dva body za víťazstvo 6:1 nad Fínmi.

Posledné skupinové súboje priniesli zaujímavé výsledky. Fíni najskôr nečakane remizovali s Američanmi 4:4, hoci tí prestrieľali súpera 46:22. Potom československí reprezentanti deklasovali Švédov 7:1. „Trom korunkám“ vôbec turnaj nevyšiel a z Kanady odišli so ziskom dvoch bodov. Šlágrom bol súboj Kanady so Sovietskym zväzom. Domáci vyhrávali 2:0, ale Sovieti dokázali vyrovnať. V tretej tretine však predviedla Kanada gólovú kanonádu a po víťazstve 7:3 ovládla celú skupinu.

Oproti prvému ročníku Kanadského pohára urobili organizátori zmenu vo formáte. Po skupinovej fáze nenasledovalo finále na dva víťazné duely, ale najskôr semifinálové súboje a až potom finálový duel.

Medzi štyri najlepšie tímy postúpili Kanada (9 bodov), Sovietsky zväz (7 b), Československo (6 b) a USA (5 b). S turnajom sa rozlúčili Švédi, ktorí získali dva body, a Fíni. Tí nazbierali len bod.

Sovieti zmrazili Kanadu

Semifinálové stretnutia sa hrali v Ottawe (Československo so Sovietskym zväzom) a v Montreale (USA s Kanadou). V Ottawe mali navrch Sovieti, ktorí strelili Československu tri góly v prvej tretine a po výhre 4:1 postúpili do finále. V Montreale sa zrodil rovnaký výsledok s úspešným koncom pre Kanaďanov. Vďaka lepšiemu postaveniu v skupine získalo bronz Československo. Štvrté skončili Spojené štáty americké.


Vo finále (hralo sa v Montreale) sa tak podľa očakávaní predstavili Kanaďania a Sovieti. Domáci kouč Scotty Bowman hovoril o „povinnom víťazstve“, pretože v skupine vyhrali Kanaďania 7:3. Vo vyjadreniach však pôsobil sebavedomo aj jeho náprotivok Viktor Tichonov. „Musíte hrať tak dobre, aby si vás celá Kanada pamätala aj dlhú dobu po zápase,“ burcoval svojich zverencov.

A tak sa aj stalo. Kanaďania síce začali aktívnejšie, keď v prvej tretine prestrieľali súpera 12:4, ale aj vďaka Tretiakovi odchádzali tímy do kabín za bezgólového stavu. Druhú časť hry otvoril gólom Larionov, no Gillies dokázal vyrovnať. V ďalších minútach mali navrch Sovieti. Šepelev pridal v druhej tretine dva góly a v úvode tretej zavŕšil hetrik. Po góle Krutova v oslabení prehrávala Kanada už 1:5. Ale to nebolo všetko. V posledných štyroch minútach skórovali Larionov, Golikov aj Svorcov.


Veľké víťazstvo bolo na svete. Sovietsky zväz porazil Kanadu na jej pôde 8:1. A to i napriek tomu, že bodovanie turnaja vyhral Gretzky a hneď za ním skončili ďalší traja Kanaďania. Sovieti mali však prevahu v All-star tíme a brankár Vladislav Tretiak sa stal najužitočnejším hráčom turnaja.

Kanaďania utrpeli ponižujúcu prehru s mladým sovietskym mužstvom. Tento duel však ešte zintenzívnil súperenie oboch hokejových veľmocí v nasledujúcich rokoch.

Zostava Sovietskeho zväzu:

Vladislav Tretiak, Vladimir Myškin, Sergej Babinov, Zinetula Biľaletdinov, Nikolaj Drozdeckij, Viačeslav Fetisov, Irek Gimajev, Vladimir Golikov, Sergej Kapustin, Alexej Kasatonov, Andrej Chomutov, Vladimir Krutov, Igor Larionov, Sergej Makarov, Alexander Maľcev, Vasilij Pervuchin, Viktor Šalimov, Sergej Šepelev, Aleksandr Skvorcov, Valerij Vasiliev, Viktor Žluktov, Vladimir Zubkov. Tréneri: Viktor Tichonov, Vladimir Jurzinov.

Zostava Československa:

Karel Lang, Jiří Králik, František Černík, Milan Chalupa, Miroslav Dvořák, Arnold Kadlec, Stanislav Hajdůšek, Jan Neliba, Miloslav Hořava, Radoslav Svoboda, Dušan Pašek, Dárius Rusnák, Jaroslav Pouzar, Jiří Lála, Jiří Kokrment, Lubomír Pěnička, Jiří Dudáček, Milan Nový, Pavel Richter, Jaroslav Korbela, Norbert Král, František Černík, Oldřich Válek. Tréneri: Luděk Bukač, Stanislav Neveselý.

Článok bol pôvodne vydaný 25.12.2015.