Urobil Boston naozaj chybu, keď sa zbavil Thorntona?

V novembri roku 2005 sa fanúšikovia tímu Boston Bruins chytali od zúrivosti za hlavu. Hnev v nich vyvolala správa o tom, že Mike O'Connell sa rozhodol vymeniť Joea Thorntona, stobodového hráča zo sezóny 2002/03 a kapitána ich milovaných Bruins, do San Jose Sharks za Marca Sturma, Waynea Primeaua a Brada Stuarta.

Fanúšikovia San Jose boli naopak v eufórií. Doug Wilson, generálny manažér Sharks prehlásil: „Aby ste získali hráča takéhoto kalibru, musíte pre to niečo obetovať, spravil by som takúto výmenu minulý mesiac, tento mesiac alebo aj o rok.“

Mike O'Connell taktiež obhajoval svoje rozhodnutie. „Cítili sme, že potrebujeme trochu pretriasť zostavou, niekedy musíte spraviť ťažké rozhodnutia, aby ste boli lepším tímom. Cítime, že sme dostali troch hráčov, ktorí môžu nášmu tímu pomôcť okamžite.“

Pravda je taká, že „Žraloci“ zo San Jose sú od tejto výmeny rok čo rok veľmi nebezpečným súperom v základnej časti, no faktom ostáva aj to, že v play-off stále narazia na súpera, na ktorom si veľmi rýchlo vylámu čeľuste a pôsobia akosi bezzubo.

Od kontroverznej výmeny sa dokázali prebojovať maximálne do finále konferencie a to v sezóne 2009/010, kedy ich na dovolenku poslali po krátkom štvorzápasovom fiasku „čierni jastrabi“ z Chicaga a v ročníku 2010/11 neprešli cez „kosatky“ z Vancouveru, ktoré sa vo finále neúspešne snažili vybojovať titul práve proti tímu Boston Bruins.

„Medveďe“ z Bostonu získali cennú trofej po 39-ročnom čakaní pod vedením slovenského kapitána Zdena Cháru. Rodák z Trenčína sa však do tímu Bruins nedostal len tak náhodou.

Po skončení sezóny 2005/06, teda ročníka, kedy sa Bruins zbavili Thorntona, vypršala statnému obrancovi zmluva s tímom Ottawa Senators. „Sens“ mali v tej dobe veľké problémy zmestiť sa do platového stropu a museli si vybrať, medzi kanadským Wadeom Reddenom a Chárom.

John Muckler, vtedajší generálny manažér tímu z hlavného mesta Kanady, sa rozhodol pre Reddena, v ktorom videl väčší potenciál, ako v jeho náprotivku. Ottawa tak okúsila nevýhody platového stropu a musela sa s Chárom rozlúčiť.

Ten podpísal 1. júla päťročný kontrakt s Bostonom, ktorý výmenou Thorntona získal miesto po platovým stropom, v celkovej hodnote 37,5 milióna dolárov. Stáva sa tak jedným z najlepšie platených hokejistov v NHL.

Vedenie tímu sa ho okamžite rozhodlo menovať kapitánom mužstva a prestavba bola zahájená. Všetko sa malo točiť okolo Cháru.

Thornton v novom pôsobisku nadviazal na skvelé výkony z prvých 23 zápasov za Bruins a ako žralok dokázal v zvyšných 58 zápasoch bodovať celkovo 92 bodov. Sčítané a podtrhnuté, jeho bodový účet sa tak vyšplhal na 125 bodov v 81 zápasoch. Spolu s Jonathanom Cheechoo-om, rodákom z mestečka Moose Factory z kanadskej provincie Ontário, vytvorili najnebezpečnejšie duo v NHL. Thornton prihrával a Chceechoo strieľal. Táto taktika vyniesla Cheechoo-ovi až 56 presných zásahov v sezóne. „Ja rád prihrávam a on zase rád strieľa góly,“ vysvetľuje situáciu Joe Thornton.

Nebezpečné duo na poslednú chvíľu zbavilo českého útočníka Jaromíra Jágra o tri cenné trofeje – Hart Trophy, Art Ross Trophy a Maurice Richard Trophy. Jágrovi sa tak ušla len Lester B. Pearson Award.

No, v play-off nastal pre tím z Kalifornie skrat. V prvom kole si ešte hravo vedeli poradiť s tímom Nashville Predators, ktorý sa musel obísť bez zraneného Tomáša Vokouna. No „olejári“ z Edmonntonu pre nich predstavovali v druhom kole prekážku, ktorú nevedeli prekonať. Dokázali síce vyhrať prvé 2 zápasy, no v zápase číslo 3 sa karta v treťom predĺžení otočila. Oilers tak už Sharks k vážnejším šanciam nepustili a Shawn Horcoff v zápase číslo 6 zariadil, že Edmonton nakoniec postúpil až do finále, kde podľahol Caroline Hurricanes po 7-zápasovej bitke.

Tím sa cez trpké sklamanie preniesol a v ročníku 2006/07 obsadil druhé miesto v Západnej konferencií. Thornton sa so 114 bodmi zaradil na druhé miesto v bodovaní za famóznym Sidneym Crosbym. Bostonu naopak v štádiu prestavby patrila trinásta priečka na východe.

V play-off ale opäť v druhom kole nastalo sklamanie pre fanúšikov Sharks. V tesnej sérií proti Detroitu Red Wings „žraloky“ vypadli po šiestich zápasoch. Sklamaní priaznivci požadovali výmenu kapitána Patricka Marleaua, ktorému pripisovali tímový neúspech. Nič také sa však nestalo. O prácu sa nemusel báť zatiaľ ani tréner Ron Wilson, a tak Sharks vstupovali do novej sezóny s nádejou, že tentokrát to už musí vyjsť.

San Jose už tradične dominovalo v základnej časti a so ziskom 108 bodov sa zaradilo na druhé miesto na západe. Do play-off nakukol z ôsmeho miesta aj Boston, ale v prvom kole neprešiel cez víťaza Východnej konferencie Montreal Canadiens. San Jose už pomaly tradične vypadlo v druhom kole, kde podľahlo „hviezdam“ z Dallasu. Generálny Manažér Doug Wilson videl problém v trénerovi Ronovi Wilsonovi, a tak na jeho miesto priviedol asistenta trénera Detroitu Red Wings Todda McLellana.

„Toto je presne človek, ktorý sa nám hodí,“ komentoval svoje rozhodnutie Doug Wilson. „Chápe, aké tu máme očakávania a teší sa na ne, hneď po prvom vzájomnom rozhovore som vedel, že si rozumieme a že máme rovnaké postoje a ciele.“

V hráčskom kádri žralokov sa veľké zmeny neudiali, azda tou najväčšou bol odchod obrancu Briana Campbella do Chicaga. Taktiež ani v Bostone sa veľké čistky v zostave cez leto nerobili. GM Peter Chiarelli ale v tomto období priviedol do mužstva zdanlivo bezvýznamné kúsky menom Johnny Boychuck a Michael Ryder, ktorí sa stali neskôr dôležitými postavami v putovaní za Stanleyho pohárom.

Boston v sezóne 2008/09 prekvapujúco obsadil prvú priečku vo Východnej konferencií, aj vďaka vynikajúcim výkonom brankára Tima Thomasa, víťaza Vezinovej trofeje pre najlepšieho brankára NHL, s ktorým „medvede“ podpísali zmluvu znova v roku 2005, kedy opustil fínsku SM-liigu. O Prezidentovu trofej Bruins pripravili práve Sharks, ktorí v konečnom účtovaní získali o jeden bod viac.

Kliatba play-off ale Sharks opäť neminula, a tak víťaza Prezidentovej trofeje vyprevádza na dovolenku famózny výkon „Káčerov“ z Anaheimu. Na nováčika v bránke Ducks, Joonasa Hillera, nedokázali v dvoch zápasoch strelci San Jose vôbec nájsť recept. Ten si počínal výborne, keď dokázal zastaviť 220 z celkových 230 striel Sharks. Joe Thornton bol z priebehu série natoľko frustrovaný, že na začiatku zápasu číslo šesť sa hneď po vhadzovaní pustil do Ryana Getzlafa, čo malo za následok pästný súboj.

Tento akt však jeho spoluhráčov zrejme nemotivoval, v zápase prehrali pomerom 1:4 a s play-off sa lúčili už v prvom kole. Nepomohol ani Dany Heatley na krídle, ktorého v lete priviedol Wilson po výmene s Ottawou Senators.

Priaznivci Sharks si žiadali hlavy Thorntona a Marleaua, zúfalo sa dovolávali ich výmeny, ktorá sa však neudiala. Thornton sa tak ocitol v rovnakej situácií, akej musel čeliť v Bostone. Fanúšikovia mu začali vyčítať, že nie je ten typ hráča, ktorý by pozdvihol svoju hru v momentoch, keď ide o všetko. Vyčítali mu slabé vodcovské schopnosti, no snaha sa Thorntonovi určite odoprieť nedá.

Aj fanúšikovia Bostonu zažili v ten rok sklamanie. Po zisku prvenstva vo Východnej konferencií a po dokonalej odvete za minuloročné play-off, si zverenci Claudea Juliena hladko poradili s hráčmi z Montrealu v štyroch zápasoch. Výraznou postavou sa stal už v tomto období bývalý hráč Canadiens Michael Ryder, ktorý sériu zakončil so ziskom siedmych bodov (4+3).

V druhom kole si zmerali hráči Bruins sily s Carolinou Hurricanes. Carolina však prekvapujúco dokázala Boston zdolať po siedmych zápasoch. Zdalo sa však, že ich priaznivci nemusia byť vôbec smutní, či zahanbení. Prestavba netrvala veľmi dlho a tímu z amerického Massachusetts svitalo na lepšie časy.

V septembri roku 2009 sa bostonskému generálnemu manažérovi podarila ďalšia famózna vec. Vymenil talentovaného amerického útočníka Phila Kessela do Toronta Maple Leafs za prvú a druhú voľbu v drafte 2010 a prvú voľbu v roku 2011. Tieto voľby sa premenili na hráčov Tylera Seguina, Jareda Knighat a Douga Hamiltona. Brian Burke, generálny manažér Toronta, bol za tento krok ostro kritizovaný.

V sezóne 2009/10 okupovali prvú priečku na východe opäť hráči San Jose. Joe Thornton si rovnako ako aj v predchádzajúcich ročníkoch udržoval solídne čísla v produktivite počas základnej časti. Boston s menšími výkyvmi formy obsadil na východe šieste miesto.

O prekvapenie celej sezóny sa postaral Montreal Canadiens, presnejšie mladá brankárska hviezdička Jaroslav Halák. Montreal na čele s Halákom dokázal vyradiť víťaza Prezidentovej trofeje Washington Capitals a v druhom kole si taktiež poradil aj s „Tučniakmi“ z Pittsburghu.

Toto mohla byť kľúčová sezóna pre Bruins, keby sa nestalo niečo zvláštne. Boston v sérii s Philadelphiou Flyers vyhrával už 3:0 na zápasy, no hráči Flyers zabojovali zo všetkých síl a vynútili si zápas číslo 7. V ňom Boston v prvej tretine nadelil „Letcom“ 3 gólové kúsky a zdalo sa, že je o všetkom rozhodnuté. Hráči Flyers sa dokázali obdivuhodne vzoprieť danej situácií, zápas otočili, zvíťazili v pomere 4:3 a do finále prešli cez uvädajúcich hráčov Canadiens.

Na západe sa udialo taktiež niečo nezvyčajné. Sharks dokázali prejsť s Joeom Thorntonom cez druhé kolo vo vyraďovacej časti, no vo finále konferencie podľahli neskoršiemu víťazovi Stanley Cupu – tímu Chicago Blackhawks. Fanúšikovia však po svojom tíme žiadali viac.

Joe vstupoval do sezóny 2010/11 už ako kapitán svojho celku, keď na tejto funkcii vystriedal Patricka Marleaua. Jeho úloha bola jasná – získať Stanleyho pohár! Boston si tak isto túžil napraviť chuť po minuloročnom neúspechu. Bruins cítili, že majú na to, dostať sa až na vrchol.

A práve rok 2011 sa niesol v ich znamení. Po 39-ročnom čakaní sa priaznivci Bostonu konečne dočkali vytúženého Stanley Cupu. Prestavba bola úspešná a vďaka výmene Phila Kessela sa Boston nemusí báť ani o budúcnosť.

San Jose narazilo opäť pred bránami finále, tentoraz na „kosatky“ z Vancouveru. Bolo by to takmer magické, keby San Jose postúpilo cez Vancouver a Thornton by si tak mohol zmerať sily s jeho bývalým tímom. Tam by sa skutočne rozhodlo, kto sa nakoniec stal víťazom výmeny z 30. novembra 2005.

Samozrejme, že o zisku pohára pre Boston rozhodlo mnoho faktorov a malých detailov, zdanlivo bezvýznamných výmen hráčov, ale v celkovom hodnotení po výmene Joea Thorntona je na tom určite lepšie mužstvo, ktorého hráči si užili leto so Stanley Cupom.

Za to Thornton a San Jose na svoju chvíľu stále čakajú. Dočkajú sa však vôbec niekedy? Čas ukáže. Mike O'Connell medzitým môže chodiť po ulici s vystretou hlavou a určite sa teší, že všetko sa vyvinulo v prospech jeho bývalého zamestnávateľa.

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Komentáre (11)